- Faktory aktivizující lids.chování, zameriavajú sa na určitý cieľ, udržiavajú ho po určitú dobu. Rokovania smerujúce k uspokojovaniu určiť potreby.
- Býva spojená s em.prožitkem, kt.slouží ako signál určité potreby, prostriedok hodnotenia aktuálneho stavu, stimuluje rokovania zamerané na jej uspokojenie. Např.prožitek hladu nepríjemný pocit navodzujúci činnosť smerujúcu k konzumavi jedla. Môžu aktivovať aj príjemné emócie, např.čl. si pripravia jedlo, na kt.mi chuť.
- Motívy určujú: SMĚR = zameranie aktivity, jej obsah, priebeh určitého správania. INTENZITA = aktivita, intenzita úsilie vedúce k dosiahnutiu cieľa. DĹŽKA TRVANIA = obv.ji ukončuje uspokojenie potreby, kt.ji vyvolala.
- Motívy = osobné príčiny určitého správania, kt.mu dávajú zmysel
- Vedomé a nevedomé motívy
- V motivácii sa odráža vnútorné psych.stav, somatický stav aj vplyvmi vonkajšieho prostredia
- Aktuálne motívy vznikajú v závislosti na interakcii vnútorných a vonkajších podnetov. Z hľadiska vnútorného stavu je zdrojom motívu POTREBNÝ dávajúce impulz na rokovaní, z hľadiska vonkajšieho prostredia INCENTIVE = motivačný stimul, tj.vnější podnet, kt.vyvolá vznik potreby az nej vyplývajúceho motívu.
FÁZY VÝVINU DETSKEJ REČI
V. FÁZY VÝVINU DETSKEJ REČI
1. Obdobie dojčaťa
a) Predrečové hlasové prejavy:
- krik, plač (do 2. mes., vrodené vzorce správania)
- výskot a hrkútanie (od 3. mes.) - reflexná činnosť, vyžaduje si fixáciu pomocou spätnej väzby od okolia (hôuché dieťa začne hrkútať a tým, ýe spätnú väzbu nepočuje, hrkútanie nie je posilňované a vymizne)
- džavot (v 1.roku) – tzv. detská žargón, opakovanie dvojhláskových slov napr. mamama, baba, tatata.......,
b) Porozumenie slovám - 8. až 10.mes , tzv receptívna reč (rozumie viac ako hovorí)
c) Tvorenie slov - 10.až 12.mes. – v 1. roku ovláda 10 až 12 jednoduchých slov
2. Obdobie batoľaťa
a) Fáza jednoslovnej situačnej vety (1až 1,5 roka) - pa pa = ideme von, ham, ham = chcem jesť.... a pod.)
b) Viacslovné neohybné (agramatické) vety (1,5 až 2 roky)
c) Gramatické obdobie (2 až 2,5 roka) – začiatok používnaia gramatických pravidiel pri vyjadrovaní
3. Predškolský vek
Fáza zdokonaľovania (od 3. až do 6.rokov)
(do 5 rokov v rámci normy môže pretrvávať fyziologická hatlavosť, čo je „huhňavá reč„, nejasná výslovnosť)
Poznámka: s dieťaťom je potrebné hovoriť zrozumiteľne, láskavo korigovať, neskákať do reči, trpezlivo počkať kým samo dieťa vyjadrí myšlienku a čo najčastejšie konverzovať už od narodenia. Dospelý tým poskytuje dieťaťu „zrkadlo„, ktoré môže napodobňovať.
VI. FÁZY VÝVINU DETSKEJ KRESBY
1. až 3.rok - fáza čmárania, tlačenie ceruzky o papier, presahovanie rámca papiera
3. rok - obkreslí podľa predlohy kruh a X, kresbu pomenúvaná dodatočne
4. rok – kresba hlavonožca (kruh z ktorého priamo vychádzajú nohy a ruky vo forme priamych čiar) – najjednoduchšia kresba ľudskej postavy; nakreslí kruh; kreslí so zámerom
5. rok - transparentná kresba („priesvitná„, vidno vnútro), dokonalejšia kresba ľudskej postavy (viac detailov, viac správnych proporcií a častí tela)
6. rok - školsky zrelá kresba ľudskej postavy (všetky detaily), kreslí dej, činnosť, udalosti,
7. až 8.rok - kresba z profilu, obdobie tzv. popisného realizmu (kreslí to čo vie)
10. rok – kresba krajiny, obdobie tzv. vizuálneho realizmus (kreslí to čo vidí).
1. Obdobie dojčaťa
a) Predrečové hlasové prejavy:
- krik, plač (do 2. mes., vrodené vzorce správania)
- výskot a hrkútanie (od 3. mes.) - reflexná činnosť, vyžaduje si fixáciu pomocou spätnej väzby od okolia (hôuché dieťa začne hrkútať a tým, ýe spätnú väzbu nepočuje, hrkútanie nie je posilňované a vymizne)
- džavot (v 1.roku) – tzv. detská žargón, opakovanie dvojhláskových slov napr. mamama, baba, tatata.......,
b) Porozumenie slovám - 8. až 10.mes , tzv receptívna reč (rozumie viac ako hovorí)
c) Tvorenie slov - 10.až 12.mes. – v 1. roku ovláda 10 až 12 jednoduchých slov
2. Obdobie batoľaťa
a) Fáza jednoslovnej situačnej vety (1až 1,5 roka) - pa pa = ideme von, ham, ham = chcem jesť.... a pod.)
b) Viacslovné neohybné (agramatické) vety (1,5 až 2 roky)
c) Gramatické obdobie (2 až 2,5 roka) – začiatok používnaia gramatických pravidiel pri vyjadrovaní
3. Predškolský vek
Fáza zdokonaľovania (od 3. až do 6.rokov)
(do 5 rokov v rámci normy môže pretrvávať fyziologická hatlavosť, čo je „huhňavá reč„, nejasná výslovnosť)
Poznámka: s dieťaťom je potrebné hovoriť zrozumiteľne, láskavo korigovať, neskákať do reči, trpezlivo počkať kým samo dieťa vyjadrí myšlienku a čo najčastejšie konverzovať už od narodenia. Dospelý tým poskytuje dieťaťu „zrkadlo„, ktoré môže napodobňovať.
VI. FÁZY VÝVINU DETSKEJ KRESBY
1. až 3.rok - fáza čmárania, tlačenie ceruzky o papier, presahovanie rámca papiera
3. rok - obkreslí podľa predlohy kruh a X, kresbu pomenúvaná dodatočne
4. rok – kresba hlavonožca (kruh z ktorého priamo vychádzajú nohy a ruky vo forme priamych čiar) – najjednoduchšia kresba ľudskej postavy; nakreslí kruh; kreslí so zámerom
5. rok - transparentná kresba („priesvitná„, vidno vnútro), dokonalejšia kresba ľudskej postavy (viac detailov, viac správnych proporcií a častí tela)
6. rok - školsky zrelá kresba ľudskej postavy (všetky detaily), kreslí dej, činnosť, udalosti,
7. až 8.rok - kresba z profilu, obdobie tzv. popisného realizmu (kreslí to čo vie)
10. rok – kresba krajiny, obdobie tzv. vizuálneho realizmus (kreslí to čo vidí).
VÝVIN ROLE PODĽA POHLAVIA
IV. VÝVIN ROLE PODĽA POHLAVIA (rodovej role)
1. Imprinting (nar. - 1r) – vpečatenie
- v tomto období je dôležité, aby rodičia akceptovali pohlavie dieťaťa, ktoré sa narodí/lo – ich správanie posilňuje tie prejavy dieťaťa, ktoré korešpondujú s dievčenskou alebo chlapčenskou rolou a ostatné potláča. Ak rodičia neakceptujú dané pohlavie dieťaťac, môžu vzniknúť základy sexuálnej deviácie v dospelosti (správanie nevhodné vzhľadom k pohlaviu dieťaťa)
2. Sexuálna identita (1r - 2 až 2,5r) – dieťa vedome chápe svoje pohlavie (som CH/D), chápe odlišnosti medzi chlapcami a dievčatami
- ak dieťa vyrastá bez otca (najmä chlapci) dospieva k sexuálnej identite neskôr
- pozitívna akceptácia vlastného pohlavia ........cítime sa dobre, je to základ pozitívneho sebahodnotenia, základ sebavedomia
- maskulinita a feminita sú naučené sociálne role – výsledok sociálneho učenia, ovplyvneného výchovou, sociokultúrnymi vplyvmi
3. Sexuálna identifikácia (3r – 6r) – dieťa sa identifikuje so svojim modelom rodovej role - rozlišujeme pohlavnú rolu (biologický základ) a „gender„ rolu (rodovú rolu, ktorá zahŕňa sociálne chápanie mužskej a ženskej role, tzv. sociálna pohlavná rola – obsahom sú stereotypy, ktoré predstavujú systém sociálnych očakávaní vymedzujúcich žiadúce správanie muža a ženy)
- v 4.roku dieťa chápe, že pohlavná identita je trvalým a stabilným znakom a nezmení sa ani pri zmene úpravy zovňajška
MODELY PRE IDENTIFIKÁCIU
Matka - pre dcéru identifikačný model a pre syna model partnerky (učí sa zaobchádzať so ženou, s osobou s odlišným myslením)
Otec – pre syna identifikačný model, pre dcéru model partnera (výber partera môže byť u dcéry ovplyvnený modelom otca – podobný alebo úplne odlišný)
Rodičia sú primárne modely sociálnej interakcie a sú aj kontrolou (tým, že sú i primárne modely rodovej role)
Ako primárne modely sú dôležité do 6r. veku dieťaťa (sekundárnymi modelmi sa stávajú po 6.r.) – potom hrá dôležitú úlohu napr, učiteľova/-kina osobnosť
Po 8r. sa objavujú i sekundárne modely známych a významných ľudí
PODMIENKY IDENTIFIKÁCIE S RODOVOU ROLOU
1. existencia správneho modelu
2. kompetencia modelu (vnímanie modelu dieťaťom je ovplyvnené vnútrorodinnou komunikáciou – model musí dieťaťu imponovať) Ak je žena napr.vykorisťovaná vo vzťahu vo svojej ženskosti, za to, že je empatická a nežná-dcéra sa vzbúri a odmieta sa idnetifikovať s matkou. Ak sa muž a žena dehonestujú, znevažujú navzájom – znižuje sa ich kompetencia ako modelov (ak partner niečo povie druhý partner nesmie znevažovať jeho výchovný prístup k dieťaťu)
3. Existencia pozitívneho citového vzťahu k modelom
4. Interakcia medzi modelom a partnerom
1. Imprinting (nar. - 1r) – vpečatenie
- v tomto období je dôležité, aby rodičia akceptovali pohlavie dieťaťa, ktoré sa narodí/lo – ich správanie posilňuje tie prejavy dieťaťa, ktoré korešpondujú s dievčenskou alebo chlapčenskou rolou a ostatné potláča. Ak rodičia neakceptujú dané pohlavie dieťaťac, môžu vzniknúť základy sexuálnej deviácie v dospelosti (správanie nevhodné vzhľadom k pohlaviu dieťaťa)
2. Sexuálna identita (1r - 2 až 2,5r) – dieťa vedome chápe svoje pohlavie (som CH/D), chápe odlišnosti medzi chlapcami a dievčatami
- ak dieťa vyrastá bez otca (najmä chlapci) dospieva k sexuálnej identite neskôr
- pozitívna akceptácia vlastného pohlavia ........cítime sa dobre, je to základ pozitívneho sebahodnotenia, základ sebavedomia
- maskulinita a feminita sú naučené sociálne role – výsledok sociálneho učenia, ovplyvneného výchovou, sociokultúrnymi vplyvmi
3. Sexuálna identifikácia (3r – 6r) – dieťa sa identifikuje so svojim modelom rodovej role - rozlišujeme pohlavnú rolu (biologický základ) a „gender„ rolu (rodovú rolu, ktorá zahŕňa sociálne chápanie mužskej a ženskej role, tzv. sociálna pohlavná rola – obsahom sú stereotypy, ktoré predstavujú systém sociálnych očakávaní vymedzujúcich žiadúce správanie muža a ženy)
- v 4.roku dieťa chápe, že pohlavná identita je trvalým a stabilným znakom a nezmení sa ani pri zmene úpravy zovňajška
MODELY PRE IDENTIFIKÁCIU
Matka - pre dcéru identifikačný model a pre syna model partnerky (učí sa zaobchádzať so ženou, s osobou s odlišným myslením)
Otec – pre syna identifikačný model, pre dcéru model partnera (výber partera môže byť u dcéry ovplyvnený modelom otca – podobný alebo úplne odlišný)
Rodičia sú primárne modely sociálnej interakcie a sú aj kontrolou (tým, že sú i primárne modely rodovej role)
Ako primárne modely sú dôležité do 6r. veku dieťaťa (sekundárnymi modelmi sa stávajú po 6.r.) – potom hrá dôležitú úlohu napr, učiteľova/-kina osobnosť
Po 8r. sa objavujú i sekundárne modely známych a významných ľudí
PODMIENKY IDENTIFIKÁCIE S RODOVOU ROLOU
1. existencia správneho modelu
2. kompetencia modelu (vnímanie modelu dieťaťom je ovplyvnené vnútrorodinnou komunikáciou – model musí dieťaťu imponovať) Ak je žena napr.vykorisťovaná vo vzťahu vo svojej ženskosti, za to, že je empatická a nežná-dcéra sa vzbúri a odmieta sa idnetifikovať s matkou. Ak sa muž a žena dehonestujú, znevažujú navzájom – znižuje sa ich kompetencia ako modelov (ak partner niečo povie druhý partner nesmie znevažovať jeho výchovný prístup k dieťaťu)
3. Existencia pozitívneho citového vzťahu k modelom
4. Interakcia medzi modelom a partnerom
VÝVIN SEBAUVEDOMENIA (JA, EGA, SELF)
III. VÝVIN SEBAUVEDOMENIA (JA, EGA, SELF)
McCLELLANDOV MODEL VÝVINU JA (SELF)
(Autor rozlišuje etapy podľa lokalizácie zdroja energie, ktorú dieťa získava pre vývin vlastného sebauvedomenia. Model sa týka vývinu JA ako základu, jadra osobnosti. Autor rešpektoval proces vývinu ako biodromálny. podobne ako Erikson).
1. JA +NIE JA (0-2r.)
-JA novorodenca je spojené s matkiným, JA a nie JA nie je ešete oddelené
-zdroj budúceho JA závisí od intenzity spojenia s matkou- čím bližší vzťah s matkou, tým viac energie pre rozvoj vznik a rozoj JA
2. Osamostatňovanie - JA SÁM (2-8r.) – realizujú sa rôzne aspekty procesu osamostatňovania-rozvoj motoriky, nezávislosť na kŕmení, chôdza, reč, v 6.r. – základ gramotnosti
-zdroj energie pre rozvoj JA závisí od zážitkov, ktoré dieťa má v tomto období osamostatňovania, čím menej negatívnych zážitkov, tým viac enegie
3. Súperivé presadzovanie - JA NAD NIEKÝM (8-12r.) – zdroj sily pre rozvoj JA nachádzajú v zážitkoch z prevahy, nadvlády nad niekým sú viazané na individuálne dispozície), u chlapcov skôr fyzické súboje, u dievčat verbálne súboje
-z psychologického hľadiska je potrebné tieto aktivity kontrolovať a z vývinového pohľadu zabezpečiť, aby každý jedinec zažil tento zážitok z prevahy, aby v niečom vynikal (prijatie prehry, zážitok víťazstva..)
4. JA S NIEKÝM (12-18r.) – dochádza k pochopeniu rovnocennosti nás všetkých, zdroj energie je v ocenení kooperácie, cesta k dospelosti,
-ak jedinec dosiahne a rozvíja túto etapu, je pravdepodobné, že prežije celý život ako zrelá osobnosť, v niektorej etape však môže dôjsť ku stagnácii a jedinec na nej môže zotrvať celý život...
VŠEOBECNE PLATNÉ FÁZY VÝVINU SEBAUVEDOMENIA (SELF, JA) - je nevyhnutné, aby bol tento proces u dieťaťa spojený s pozitívnym hodnotením a následne vytvoreným pozitívnym sebahodnotením
1. prvotná telesná schéma – od nar. do 1.roka
- dieťa získava schopnosť odlíšiť svoje telo od okolitých objektov, je to prvotný zážitok seba
(v 3.až 4.mesiaci si dieťa uvedomuje horné končatiny, v 6.mesiaci aj dolné končatiny, vedome siaha po predmetoch a získava zážitky z vlastnej aktivity)
2. uvedomenie si autorstva svojich činov a ich účinku – medzi 1. a 2. rokom
- korešponduje s časťou prvej fázy vývinu kognitívnych procesov podľa Piageta (fáza senzomotorickej inteligencie)
3. verbalizácia – medzi 2. a 3. rokom - dieťa o sebe hovorí v 3.osobe singuláru
4. dosiahnutie sebauvedomenia – okolo 3. roku
- spája sa s dosiahnutím sexuálnej identity a identifikácie (ja som chlapec/ ja som dievča a správam sa podľa toho)
McCLELLANDOV MODEL VÝVINU JA (SELF)
(Autor rozlišuje etapy podľa lokalizácie zdroja energie, ktorú dieťa získava pre vývin vlastného sebauvedomenia. Model sa týka vývinu JA ako základu, jadra osobnosti. Autor rešpektoval proces vývinu ako biodromálny. podobne ako Erikson).
1. JA +NIE JA (0-2r.)
-JA novorodenca je spojené s matkiným, JA a nie JA nie je ešete oddelené
-zdroj budúceho JA závisí od intenzity spojenia s matkou- čím bližší vzťah s matkou, tým viac energie pre rozvoj vznik a rozoj JA
2. Osamostatňovanie - JA SÁM (2-8r.) – realizujú sa rôzne aspekty procesu osamostatňovania-rozvoj motoriky, nezávislosť na kŕmení, chôdza, reč, v 6.r. – základ gramotnosti
-zdroj energie pre rozvoj JA závisí od zážitkov, ktoré dieťa má v tomto období osamostatňovania, čím menej negatívnych zážitkov, tým viac enegie
3. Súperivé presadzovanie - JA NAD NIEKÝM (8-12r.) – zdroj sily pre rozvoj JA nachádzajú v zážitkoch z prevahy, nadvlády nad niekým sú viazané na individuálne dispozície), u chlapcov skôr fyzické súboje, u dievčat verbálne súboje
-z psychologického hľadiska je potrebné tieto aktivity kontrolovať a z vývinového pohľadu zabezpečiť, aby každý jedinec zažil tento zážitok z prevahy, aby v niečom vynikal (prijatie prehry, zážitok víťazstva..)
4. JA S NIEKÝM (12-18r.) – dochádza k pochopeniu rovnocennosti nás všetkých, zdroj energie je v ocenení kooperácie, cesta k dospelosti,
-ak jedinec dosiahne a rozvíja túto etapu, je pravdepodobné, že prežije celý život ako zrelá osobnosť, v niektorej etape však môže dôjsť ku stagnácii a jedinec na nej môže zotrvať celý život...
VŠEOBECNE PLATNÉ FÁZY VÝVINU SEBAUVEDOMENIA (SELF, JA) - je nevyhnutné, aby bol tento proces u dieťaťa spojený s pozitívnym hodnotením a následne vytvoreným pozitívnym sebahodnotením
1. prvotná telesná schéma – od nar. do 1.roka
- dieťa získava schopnosť odlíšiť svoje telo od okolitých objektov, je to prvotný zážitok seba
(v 3.až 4.mesiaci si dieťa uvedomuje horné končatiny, v 6.mesiaci aj dolné končatiny, vedome siaha po predmetoch a získava zážitky z vlastnej aktivity)
2. uvedomenie si autorstva svojich činov a ich účinku – medzi 1. a 2. rokom
- korešponduje s časťou prvej fázy vývinu kognitívnych procesov podľa Piageta (fáza senzomotorickej inteligencie)
3. verbalizácia – medzi 2. a 3. rokom - dieťa o sebe hovorí v 3.osobe singuláru
4. dosiahnutie sebauvedomenia – okolo 3. roku
- spája sa s dosiahnutím sexuálnej identity a identifikácie (ja som chlapec/ ja som dievča a správam sa podľa toho)
L. KOHLBERG (1976) rozpracoval J.Piagetovu kognitívno-vývinovú teóriu
L. KOHLBERG (1976) rozpracoval J.Piagetovu kognitívno-vývinovú teóriu a uvádza tri hlavné úrovne mravného vývinu: predkonvenčnú, konvenčnú a postkonvenčnú úroveň a každá z nich pozostáva z ďalších dvoch fáz.
a) Predkonvenčná úroveň (4. – 10. rokov) - rozdelená na:
- 4. – 8.r. štádium „dobra„ (pre ktoré je charakteristické úplné zameranie dieťaťa na poslúchnutie alebo neposlúchnutie dospelého, s očakávaním nasledujúceho trestu alebo odmeny),
- 8. –10. r. štádium inštrumentálnej morálky (dieťa koná v zhode s určitými príkazmi a zákazmi a očakáva určité výhody, alebo sa snaží vyhnúť nepríjemnostiam-teda správanie je inštrumentálne-je nástrojom k dosiahnutiu cieľa).
b) Konvenčná úroveň (10. –13. r.) – preberanie platných noriem ako vnútorného regulátora má spočiatku charakter :
- tzv. morálky dobrého dieťaťa (dieťa koná tak, ako sa od „dobrého„ dieťaťa očakáva, čo mu slúži na udržiavavnie dobrých vzťahov z inými) a neskôr
- morálky svedomia a autority (dieťa koná tak, aby predišlo kritike od autority alebo vlastnému pocitu viny, na ktoré by ho odsúdilo vlastné svedomie).
(vnútorné zásady sú formulované leb všeobecne (je správne byť poslušný) a bez ohľadu na okolnosti (kto rozbil 10 tanierov omylom si zaslúži väčší trest ako ten, kto rozbil 1 naschvál)
c) Postkonvenčná úroveň (nad 13. r.) - rozdelená na:
- štádium morálky ako spoločenskej zmluvy (dospievajúci koná v zhode so sociálnymi normami, pretože chápe, že práva jednotlivca a celej spoločnosti by mali byť chránené. Začína zvažovať rozpor medzi spoločenskými a individuálnymi potrebami),
- štádium morálky vyplývajúcej z univerzálnych etických princípov (jedinec sa správa podľa zvnútornených noriem preto, aby sám seba nemusel osudzovať. Správa sa podľa vety: mravné zákony platia pre všetkých, teda ja pre mňa).
Dôležité je, že pri dosahovaní rôzneho stupňa morálnej úrovne existujú významné interindividuálne a rodové rozdiely, resp. u niekoho môže ísť o prekrývanie všetkých troch úrovní a len časť populácie dosiahne postkonvenčné štádium mravného vývinu.
a) Predkonvenčná úroveň (4. – 10. rokov) - rozdelená na:
- 4. – 8.r. štádium „dobra„ (pre ktoré je charakteristické úplné zameranie dieťaťa na poslúchnutie alebo neposlúchnutie dospelého, s očakávaním nasledujúceho trestu alebo odmeny),
- 8. –10. r. štádium inštrumentálnej morálky (dieťa koná v zhode s určitými príkazmi a zákazmi a očakáva určité výhody, alebo sa snaží vyhnúť nepríjemnostiam-teda správanie je inštrumentálne-je nástrojom k dosiahnutiu cieľa).
b) Konvenčná úroveň (10. –13. r.) – preberanie platných noriem ako vnútorného regulátora má spočiatku charakter :
- tzv. morálky dobrého dieťaťa (dieťa koná tak, ako sa od „dobrého„ dieťaťa očakáva, čo mu slúži na udržiavavnie dobrých vzťahov z inými) a neskôr
- morálky svedomia a autority (dieťa koná tak, aby predišlo kritike od autority alebo vlastnému pocitu viny, na ktoré by ho odsúdilo vlastné svedomie).
(vnútorné zásady sú formulované leb všeobecne (je správne byť poslušný) a bez ohľadu na okolnosti (kto rozbil 10 tanierov omylom si zaslúži väčší trest ako ten, kto rozbil 1 naschvál)
c) Postkonvenčná úroveň (nad 13. r.) - rozdelená na:
- štádium morálky ako spoločenskej zmluvy (dospievajúci koná v zhode so sociálnymi normami, pretože chápe, že práva jednotlivca a celej spoločnosti by mali byť chránené. Začína zvažovať rozpor medzi spoločenskými a individuálnymi potrebami),
- štádium morálky vyplývajúcej z univerzálnych etických princípov (jedinec sa správa podľa zvnútornených noriem preto, aby sám seba nemusel osudzovať. Správa sa podľa vety: mravné zákony platia pre všetkých, teda ja pre mňa).
Dôležité je, že pri dosahovaní rôzneho stupňa morálnej úrovne existujú významné interindividuálne a rodové rozdiely, resp. u niekoho môže ísť o prekrývanie všetkých troch úrovní a len časť populácie dosiahne postkonvenčné štádium mravného vývinu.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)