METÓDY UČENIA

3. Samostatná práca a domáce úlohy
SP – tento spôsob používajú učitelia často. Mal by nasledovať po výklade a poskytnúť žiakom možnosť precvičovania látky pod dohľadom. Nemal by to však byť hlavný spôsob vyučovania. Učiteľ má byť žiakom, riešiacim zadania samostatne, k dispozícii. Úloha by mala byť natoľko náročná, aby ju žiak dokázal zvládnuť samostatne. Keď je zadanie príliš ťažké, žiaci sa uchyľujú k hádaniu alebo opisovaniu. žiaci musia cítiť za dokončenie zadania zodpovednosť
DÚ – je málo dôkazov o efektívnosti a účinnosti, aj keď dobre zadaná DÚ môže zvyšovať výkonnosť žiakov

4. Otázky a odpovede
Schéma tohto druhu vyučovania je: učiteľ dáva otázky, žiak na ne odpovedá a učiteľ jeho odpoveď zhodnotí.
Zásadou je klásť otázky, ktoré podnecujú premýšľanie (podnetné otázky). Učiteľ má poskytnúť na zodpovedanie otázok primeraný čas. Ale obyčajne učiteľ nečaká viac ako 1 sek., ale niektorý žiaci za taký krátky čas nestihnú rozmýšľať.
Učitelia sa so svojimi otázkami obracajú častejšie na žiakov, o ktorých predpokladajú, že vedia odpovede. Zo strany učiteľa je to pochopiteľné – obracanie sa na schopnejších žiakov zabezpečuje v triede diskusiu. Často sú to žiaci, ktorí dávajú najlepšie odpovede. Čím viac sa títo žiaci zúčastňujú skupinovej diskusie, tým sa v nej viac zdokonaľujú. Avšak prehlbujú sa tým rozdiely medzi žiakmi v triede. Učiteľ by sa preto mal obracať s otázkami aj na slabších žiakov – tým ich núti k rozmýšľaniu.
Žiaci túto metódu považujú za zaujímavú. Správne odpovede im poskytujú pocit úspešnosti a dodávajú im sebadôveru. To platí aj o tých, ktorí nehovorili, ale správnu odpoveď mali pripravenú. Spolu s pochvalou učiteľa za správne odpovede, predstavuje táto metóda jeden z najúčinnejších nástrojov vyučovania.