MYŠLIENKOVÉ OPERÁCIE A FORMY MYSLENIA

MYŠLIENKOVÉ OPERÁCIE A FORMY MYSLENIA
1. Myšlienkové operácie – sú postupy, ktorými človek dosahuje cieľ.
Analýza – postupné rozčleňovanie, rozkladanie celku na jednotlivé časti a komponenty.
Syntéza – je opak analýzy. Je to myšlienkové spájanie, zjednotenie častí do celku.
Analýza a syntéza ako základné myšlienkové operácie sa navzájom prelínajú a ovplyvňujú.
Porovnávanie – bezprostredne súvisí s analýzou. Je to myšlienková operácia, pomocou ktorej zisťujeme podobnosť, príp. zhodnosť a odlišnosť medzi viacerými predmetmi a javmi. Porovnávaním predmetov a javov človek získava možnosť správne sa orientovať v okolitom svete, reagovať rovnako na to, čo je zhodné a konať diferencovane podľa rozdielov medzi týmito predmetmi a javmi. /J. Boroš, 1987/
Zovšeobecňovanie – v najjednoduchšej forme znamená zoskupovanie javov, objektov podľa spoločných vlastností a znakov predmetov a javov do istých skupín, či tried. Pri zovšeobecňovaní poznávame čo majú javy a predmety spoločné a na základe toho ich spájame do jedného celku.
Abstrakcia- vyčleňovanie podstatných znakov predmetu alebo javu, pričom si nevšímame ostatné znaky. Abstrakcia je nevyhnutnou podmienkou kategorizácie. Abstrakciou zjednodušujeme rôznorodosť predmetov a javov. Vznikajú pojmy ako napr. pojem človek, strom, mesto a pod.

2. Formy myslenia
V psychológii rozoznávame tri formy myslenia: pojem, súd a úsudok. Sú výsledkom procesu myslenia.
Pojem- môže sa chápať ako spoločná najčastejšia reakcia na podnety, ktoré majú spoločnú charakteristiku. Podľa stupňa zovšeobecnenia rozlišujeme pojmy konkrétne a abstraktné. Človek si v procese učenia osvojuje pojmy už vytvorené, alebo sám vytvára myslením nové. Pojem ako forma myslenia sa vyjadruje slovom. Najvyššia úroveň zovšeobecnenia sa označuje ako kategória.
Súd – vyjadruje vzťah medzi dvoma pojmami, medzi subjektom a predikátom. Rozlišujeme súdy pravdivé a nepravdivé, súdy všeobecné a konkrétne. /Boroš, Ondrišková, Živčicová, 2000/.
Úsudok – Odvodzuje sa z niekoľkých súdov. Tie tvoria predpoklady, z ktorých plynie záver alebo dôsledok. Usudzovanie prebieha induktívne alebo deduktívne. Induktívny úsudok vzniká zložením častí do vyšších celkov. Deduktívny úsudok z vyššieho celku odvodzuje nižšie súčasti. /Boroš, Ondrišková, Živčicová, 2000/.