študentské stránky plné informácií .. maturitné otázky, referáty

Pre rýchle hľadanie použite študentský vyhľadávač, ktorý prehľadáva študijné blogy - návod pre hľadanie.
Loading

Psychológia osobnosti

Osobnosť človeka: - vyjadruje vnútornú jednotu a štruktúrovanosť obsahu duševného života človeka – ľudia čo sa týka osobnosti líšia – každý človek je individualita – osobnosť je zdroj činnosti človeka – človek vstupuje do vzťahov s okolím – osobnosť sa mení

Psychológia osobnosti: - chápe človeka ako komplex, skúma prežívanie a správanie - sleduje reakcie človeka, to, ako sa správa v sociálnych situáciách a predpovedá, ako sa bude správať – ďalej skúma, čo ovplyvňuje rozvoj osobnosti - skúma štruktúru osobnosti a odchýlky od normy

Zložky štruktúry človeka:
1 .Schopnosti a inteligencia
2.Motivácia a zameranosť
3.Charakter
4.Temperament

Rozvoj osobnosti determinujú činitele: - Vnútorné - biologické – organizmus, dedičné dispozície, vrodená výbava – Vonkajšie - sociálne – prostredie fyzikálne i sociálne, z neho najdôležitejšie postavenie má rodinné prostredie


ŠTRUKTÚRA OSOBNOSTI ČLOVEKA

1. Schopnosti a inteligencia

A. SCHOPNOSTI – a/psychické vlastnosti osobnosti človeka, sú predpokladom úspešnosti človeka v rôznych druhoch činností (človek sa líši od druhých kvalitou činnosti) – ovplyvňujú výkonnosť človeka - b/ dynamické javy, prejavujú sa v činnosti, ale sa v nej aj rozvíjajú – c/ človek kompenzuje svoje schopnosti – nedostatky si takto kompenzuje schopnosťami, ktoré má perfektné - d/ základom rozvíjania sú vlohy - sú vrodené a biologickým vývinom podmienené anatomicko-fyziologické osobitosti človeka – 1/anatomické – stavba tela, sila, odolnosť organizmu a stavba a činnosť jeho receptorov – 2/ fyziologické – vlastnosti anatomicko-syntetickej činnosti mozgu, vzťahy medzi 1. a 2. signálnou sústavou

Schopnosti delíme na: - 1. Všeobecné - schopnosť myslieť - sú predpokladom, aby bol človek úspešný v rôznych činnostiach a premietajú sa do druhej skupiny schopností (napr. schopnosť myslieť, učiť sa) - podmieňujú úspešnosť - 2.Špecifické - opierajú sa o všeobecné ale sú to najmä tie, čo súvisia s profesiou – patria tu : nadanie - súhrn schopností človeka, ktoré mu umožňujú nadpriemerný výkon – talent - iný pojem /nadanie a talent nie je to isté – je to jedna vynikajúca schopnosť v jednej oblasti /šport, maľovanie atď) – genialita - najvyššia tvorivá spôsobilosť človeka - Spontánna genialita – Rafaello, Mozart, Puškin - Géniovia z vlastnej vôle – Wagner, Lomonosov, Jack London

B. INTELIGENCIA - všeobecná rozumová schopnosť - schopnosť človeka tvorivo myslieť, riešiť nové situácie, prenikať do podstaty veci , účelne konať a vyrovnávať sa so zmenami prostredia
Druhy inteligencie: abstraktná - napr. človek dokáže dobre zaobchádzať so symbolmi /s číslami, slovami – matematici, právnici, atď/ – praktická - dokáže manuálne zaobchádzať s prístrojmi /technikou – inžinieri atď/ – sociálna - človek dobre dokáže zaobchádzať s ľuďmi /učiteľ, psychológ atď/
Inteligencia sa meria inteligenčnými testami.
0 – 20 idiot väčšinou sú vychovávaní v ústavoch /nevychovávateľný a nevzdelateľný/
20 – 49 imbecilita aspoň vychovávateľný
50 – 69 debilita
70 – 79 ľahká debilita v špeciálnych školách /ako tak sa dá vychovávať aj vzdelávať/
80 – 89 podpriemer
90 – 109 priemer u väčšiny ľudí
110 – 119 lepší priemer väčšina VŠ vzdelaných
120 – 139 nadpriemer
140 a viac vysoký nadpriemer

Inteligencia - narastá do 20. roku života - je čiastočne dedičná + podnety z prostredia, v ktorom človek žije - v starobe trochu klesá - vplyv prostredia nezávisí od toho, či človek pochádza z chudobného alebo bohatého prostredia, ale závisí od podnetov - kvalita inteligencie sa viaže na kvalitu myslenia človeka aj na pamäť – prostredie okolo človeka musí byť podnetné – aby inteligencia bola a rástla


2. Motivácia a zameranosť

A. MOTIVÁCIA - Intrapsychický proces, ktorý vyvoláva, udržiava a zameriava aktivitu človeka – Motív - pohnútka, smer, energia – motivácia je pozitívna /ženie dopredu/ alebo negatívna /tlmí/ - vždy ide o komplex motívov - môžu byť: - uvedomované a neuvedomované

Druhy motívov: - múžu byť aj vrodené /hlad, smäd, sex, oddych/
Cieľ - človek zameriava svoje úsilie na dosiahnutie cieľa - ašpiračná úroveň /človek má nejakú subjektívnu náročnosť/ - stupeň náročnosti cieľa, človek hľadá prostriedky na jeho dosiahnutie – neúspešnosť brzdí človeka
Potreby - menia sa počas života /podľa ekonom. a kultúr. potrieb spoločnosti, aj v závislosti od človeka samotného/ - motivácia tu závisí od úrovne spoločenskej a kultúrnej úrovne toho človeka - sú rôzne, od biologických po sociálne – nedostatok niečoho a toto usmerňuje jeho aktivity /napr. vnútorné napätie/ - potreba bezpečia, istoty, sebarealizácie, prestíže, byť milovaným
Postoje - vytvárané na základe skúseností aj učením – postojmi je človek motivovaný k činnosti
Záujmy - zameranosť na určité objekty – citovo náladovo
Hodnoty - každý má hierarchiu hodnôt, sú objektom skúmania

Členenie ľudí podľa hodnotovej orientácie podľa psychológov :

- Spranger - podľa hodnotového zamerania vytvoril typy človeka, kde stanovil, aký je cieľ, aká je hodnota CIEĽ HODNOTA
- Teoretický typ hľadanie pravdy poznanie
- Ekonomický typ sebazachovanie užitočnosť
- Estetický typ hľadanie súladu krása
- Sociálny typ konanie dobra láska
- Politický typ ovládanie druhých moc
- Náboženský typ sebaprekonávanie súlad, viera, hmota - Moris
- Dionýzovský typ ľudia, ktorí chcú splniť aktuálne želania
- Prométeovský typ ľudia, ktorí chcú zaobchádzať so svetom
- Budhistický typ ľudia, ktorí chcú ovládať sám seba, sebaovládanie

Ďalšie motívy: zvyk (vedie človeka k stereotypu), ideály /vzory/ - motivujú

Ak je motívov viacej dochádza ku :
Konflikt motívov: - konflikt dvoch pozitívnych motívov /lákavé ciele, ktoré nemôže dosiahnuť súčasne oba , schôdzka s milovanou osobou vs. kino s najlepšou kamarátkou/ - Konflikt medzi kladným a záporným motívom / dieťa chce pohladiť psa, ale má strach/ - Konflikt dvoch negatívnych motívov /splnenie nepríjemnej úlohy vs. prijatie trestu, ak to nesplní/ - Dvojitý konflikt kladných a záporných motívov /dieťa chce vyliezť na strom, ale bojí sa, chce získať obdiv kamarátov, ale bojí sa, že keď spadne, budú sa mu smiať, žiadaný cieľ obklopuje blokáda, z vonkajška je indukovaný pozitívny cieľ (nechcem, ale musím), z vonkajška je indukovaný negatívny cieľ (chcem, ale nesmiem)

Zdroje konfliktov motívov: - vo vonkajšom i vnútornom prostredí - prekážky, ktoré musíme prekonať - neprimerané nároky, požiadavky - chyby vo výchove - charakterové vlastnosti, psychický stav - niektorí ľudia vyrábajú konflikty
Vrodené motívy: - súvisia s biologickým programom človeka na zachovanie života
Odvodené motívy: - na základe skúseností

Motivácia súvisí s uspokojovaním cieľov. Ak sa človeku nedarí ich uspokojovať, dochádza k: - frustrácii / blokáda na ceste k cieľu – deprivácii / frustrácia, ktorá trvá príliš dlho, napr. človek dlho nemal čo jesť alebo nespal/ - Psychická – nedostatok podnetov - Sociálna – človek pripútaný na lôžko – osamelosť – Existenciálna - Citová

B. ZAMERANOSŤ - osobnostná dimenzia - prejavuje sa v životnej orientácii, v sociálnych vzťahoch, v životných cieľoch, v tom, ako ich človek dosahuje
Svetonázor - pôsobí na motivačný systém - systém poznatkov a názorov človeka na svet
Šírka zameranosti - všestrannosť orientácie človeka, bohatosť záujmov človeka
Intenzita zameranosti - úsilie, ktoré človek vytvára na realizáciu zameranosti,aké veľké je to úsilie
Presvedčenie - ateista, neveriaci
Záujmy, ideály, hodnoty, postoje, perspektívy - Zameranosť sa vytvára počas vývinu, formuje sa najviac v adolescencii.


3. Charakter

CHARAKTER - komplex podstatných vlastností osobnosti človeka , ktoré sú typické pre človeka - prejavujú sa v jeho správaní, vyjadrujú vzťah k svetu
Vlastnosti, ktoré vyjadrujú zameranosť človeka: - A/svetonázorové /humanizmus, znášanlivosť, čestnosť, zásadovosť/ - B/vzťah k ľuďom /spoločenskosť, priateľskosť, taktnosť, ohľaduplnosť, spravodlivosť – C/vzťah k sebe /prejav sebahodnotenia, odráža sa v úrovni sebavedomia človeka, to môže byť: - zdravé – sebakritickosť, skromnosť - nadmerne vysoké – pýcha, povýšenosť, vystatovačnosť, ješitnosť - znížené – neistota, pasivita, precitlivenosť, nízka sebadôvera – D/pracovné vlastnosti – a/určujú vzťah k práci b/pracovitosť, zmysel pre povinnosť, iniciatíva, presnosť, poriadkumilovnosť, dôslednosť – E/vôľové vlastnosti (sebaovládanie, húževnatosť, energickosť))


Črty charakteru: šírka charakteru / rôznorodosť potrieb, rozmanitosť činností, záujmov - vyhranenosť charakteru / súvisí so zameranosťou – presvedčenie človeka/ - sila / energia, s ktorou človek realizuje a dosahuje svoje ciele/ - vyrovnanosť / pomer medzi aktivitou človeka a zdržanlivosťou človeka (mali by byť vyrovnané – niečo medzi)/
Človek môže svoj charakter formovať sám a formuje ho aj prostredie, v ktorom žije. Charakter sa dá vychovávať, formovať. Vplývajú naň aj rôzne životné udalosti. Štruktúra charakteru závisí aj od súčasných aj od minulých vplyvov. Charakter sa mení. Charakter a zameranosť určujú správanie človeka. Niektoré charakterové vlastnosti počas života vzniknú, iné zaniknú.


4. Temperament

TEMPERAMENT - dynamická stránka osobnosti - súhrn vlastností, ktoré dynamizujú psychickú činnosť, ovplyvňujú silu reakcií človeka na vonkajšie podnety - je vrodený, nedá sa vychovávať, len usmerňovať - žiaden človek nie je čistý temperamentový typ

Členenie temperamentu :
1/ podľa Pavlova - typológia vyššej nervovej činnosti, tá sa stala fyziologickým základom pre temperament
Flegmatik - silný, vyrovnaný, nepohyblivý
Cholerik - silný, nevyrovnaný, pohyblivý
Sangvinik - silný, vyrovnaný, pohyblivý
Melancholik - slabý, nevyrovnaný
Sangvinik - veľa záujmov, pružné myslenie, rýchlo sa prispôsobuje, je optimista, spoločenský, veselý typ, priateľský – Flegmatik - kľudný, dobre sa ovláda, pomalší, nerozhodný, horšie sa prispôsobuje, sebakritický, znášanlivý, ťažko mení návyky – Cholerik - výbušný, veselý, živý, extrémne citové prejavy, nedisciplinovaný, rýchly, netrpezlivý, impulzívny – Melancholik - má problém sa prispôsobiť, pasívny, precitlivený, starostlivý, nerozhodný, disciplinovaný, uzatvorený .

2/ podľa Junga – Extrovert - zameraný na vonkajší svet, prispôsobivý, spoločenský, otvorený realite - Introvert - opak, zameraný do vnútra, zdržanlivý, neistý, opatrný, sklon k únikovým reakciám
Nevyhranený typ: z každého kúsok – ak sa prelínajú ext. + intr.

!!! temperament sa nedá vychovávať !!!

METÓDY POZNÁVANIA OSOBNOSTI ČLOVEKA

Pozorovanie – verbálnej i neverbálnej stránky
Rozhovor s ním – aký je človek, z jeho reakcií, z výrazu tváre, mimiky, gestikulácie – pri rozhovore
Štúdium dokumentácie – nie vždy je objektívna
Rozhovor s inými osobami
Dotazník
Experiment – v škole
Podľa tváre – napr. zločinecký typ
Osobnostné testy
Kresba – ide hlavne o kresbu ľudskej postavy.
Grafológia – skúma sa tu tvar, veľkosť písma, postavenie v priestore, tlačenie na pero, spôsob spájania písmen, rýchlosť písania, slučky - horné, dolné

Poznatky:
- malé a pomalé písmo – človek, ktorý si neverí,
- malé ale prirodzené – je svedomitý,
- starostlivo vypracované typy písma – puntičkár,
- veľké a pomalé písmo – dominantný,
- veľké a rýchle písmo – silná vôľa, podnikavec, optimista

U ženského písma nie sú nezrovnalosti, je uhladené, ale má veľa zbytočností. Chlapi viac tlačia na pero.Unavení ľudia píšu drobnejším písmom a málo tlačia na pero.Srdciari málo tlačia na pero a majú písmo prerušované.Kŕč pri písaní – písmo je nečitateľné.Keď je písmo širšie a naklonené doprava a má naklonené slučky dole – silne vnímavý erotický človek.Obrovské/malinké písmená – úraz

1 komentářů:

Anonymní řekl(a)...

docela dobrý článok.

Okomentovat