PSYCHOLÓGIA

Psychológia - obsah

2011-02-24T23:27:00.000-08:00

Náboženská morálka

2010-10-21T02:21:00.000-07:00

Náboženská morálka. Hriech a vina, odpustenie, svedomie (dobro, zlo a mravnosť, morálny vývoj, popis a výklad fenoménu svedomia, popis a výklad fenoménu viny, druhy viny a spôsoby zaobchádzania s vinou)

Dobro, zlo a mravnosť
Náboženstvo je spravidla pokusom riešiť problém zla.
Ide pri tom o dve témy:
1.) hľadá sa odpoveď na otázky prečo vôbec zlo existuje, odkiaľ sa zlo vzalo, a ako bude prekonané
2.) druhý aspekt problému spočíva v otázke, ako sa so zlom vyrovnať, uniknúť mu.

Hlbší pohľad na problém zla však ukáže, že zlo a (dobro) je plodom náboženstva. Zviera sa môže chovať veľmi sebecky voči inému zvieraťu. Zákon, ktorý bol od počiatku posvätný – odlišuje dobro a zlo. To že sa trápime problémom zla a upíname sa k dobru ja jadrom náboženstva. Ako ukazuje skutočnosť spirituálny zážitok stimuluje mravný postoj a konanie.

V kresťanstve je náboženský zážitok spojený s mravnosťou veľmi úzko. Kresťanstvo ponúka chápanie vzťahu medzi mravnosťou a náboženským zážitkom. Kresťan sa upína k dobru a so zlom zápasí, aby prispel k jeho zničeniu, zatiaľ čo satanista sa s ním identifikuje. Iné riešenie ponúka budhizmus: zlo je klam, ktorému je možné uniknúť. Preukazovanie dobra druhým nepomáha, pretože svoju karmu musí niesť každý sám. Stratégia náboženského zápasu so zlom spočíva predovšetkým v konaní dobra, v hľadaní správnej cesty.

Morálny vývoj
Sú dve najznámejšie teórie morálneho vývoja a to podľa Piageta a podľa Kohlberga.
J. Piaget – sformuloval myšlienku o dvojakom type morálky na základe pozorovania detskej hry:
- štádium heteronómnej morálky – v ktorom je dieťa presvedčené, že dobré je to, čo je v zhode s požiadavkami a pravidlami dospelých: čo nezodpovedá mierke dospelých je zlé.

- štádium autonómnej morálky - významným rysom je tu spolupráca detí medzi sebou. Autonómna morálka sa vyvíja vtedy, keď je jedinec schopný takého rešpektu, že sa v ňom objavuje požiadavka jednať s druhými tak, ako by chcel, aby on jednal s ním.

Kohlberg – rozlíšil tri úrovne, na ktorých sa morálny vývoj odohráva.
Každá z nich je rozdelená do dvoch štádií:
Úroveň predkonvenčná:
- Štádium prvé: Orientácia na trest a poslušnosť – každá činnosť, ktorá sa trestá je zlá. Konanie je určované strachom z trestu.

- Štádium druhé: Inštrumentálne-relativistická orientácia – vyznačuje sa uspokojovaním vlastných niekedy aj cudzích potrieb.

Úroveň konvenčná:
- Štádium tretie: Orientácia na súhlas k určitej osobe - správnosť konania určuje súhlas druhých.

- Štádium štvrté: Orientácia na právo a poriadok – autorita, zachovávanie sociálneho poriadku tvorí orientačný rámec. Charakteristické pre človeka v tomto štádiu je lipnutie na presnom dodržaní litery zákona.

Úroveň postkonvenčná:
- Štádium piate: Orientácia na zákonné správanie a spoločenskú dohodu – významným bodom je konsenzus. Právo je otázkou meradla hodnôt a názorov. Mimo zákona sa povinnosti zakladajú na voľnej dohode.

- Štádium šieste: Orientácia na všeobecne platné etické princípy – významnú úlohu zohrávajú individuálne zásady, vychádzajúce zo zásad univerzálnych.

Popis a výklad fenoménu svedomia
- svedomie má veľmi významnú úlohu v myslení a rozhodovaní človeka
- psychológia náboženstva analyzuje svedomie vzhľadom k náboženskému prežívaniu a rozoberá funkciu, štruktúru a zrelosť svedomia
- z psychologického hľadiska svedomie je akési vnútorné posudzovanie hodnoty vlastných činov človeka. Uschopňuje človeka cítiť zodpovednosť za vlastný život.
Rozlišujú sa tri zložky svedomia:
1.) obsah (morálny predstavy – vedomosti o dobre a zle)
2.) uplatnenie ( aplikácia morálnych princípov na konkrétnu situáciu)
3.) zážitok (prežívanie varovania, pobádania, alebo výčitiek)

Z vývinovo-psychologického hľadiska je výsledkom procesu zvnútorňovania vonkajších hodnôt a zameraní, ovplyvňované štýlom výchovy, ako aj citovou klímou v rodine. K zvnútorneniu noriem a hodnôt – a tak ku vzniku svedomia dochádza identifikáciou s človekom, ktorý ma u subjektu (spravidla u dieťaťa) veľkú autoritu, ktorý je milovaný. Svedomie dieťaťa je vernou kópiou svedomia modelu: nezáleží tak na tom, aké normy a hodnoty model chce vštiepiť dieťaťu, za aké konania ho odmeňuje či trestá, ako na tom, čo sám skutočne rešpektuje, za aké konanie máva výčitky svedomia. V neskoršom živote, človek na základe skúsenosti dopĺňa a upravuje systém hodnôt, ktorými sa jeho svedomie riadi.

Deprivácia svedomia
- sa prejavuje v zníženom pocite zodpovednosti voči iným, v chýbajúcom pocite viny. Dokazujú to výskumy medzi kriminalitou a svedomím.
Súčasná katolícka teológia považuje svedomie za miesto stretávania s Bohom, za poslednú záväznú normu, ktorá však vyžaduje formáciu. Dôvodom je skutočnosť, že svedomie sa môže mýliť. Vidno to z toho, že u rozličných ľudí v rámci tej istej spoločnosti je svedomie odlišné a jednotlivci zo spoločnosťou uznávaného pravidla uznávajú výnimky.
Háčik je v tom, že so svedomím je možné akoby zjednávať. Človek hľadá dôvody, prečo svedomie nepočúvnuť. Svoje výčitky svedomia po porušení istých zásad sa snaží nejako vydržať, možno aj ľutuje a spolieha sa, že odpustenie jeho nepohodu vyrieši.

Zdravé svedomie

- k zdravému svedomiu patrí určitá miera starostlivosti pri preskúmavaní vlastných činov, ich následkov. Dobre to vyjadruje výraz – spytovať svedomie. Superego – má mať primeranú silu a prísnosť, aby vyvážilo naliehavosť pudových želaní, ktoré nemôžu byť všetky uspokojené. Superego – môže byť príliš silné a kruté, zvlášť ako dieťa dostáva určitý typ náboženskej výchovy. Duchovný život človeka, je potom nadmerne sústredený na tému hriešnosti a pripomína svojimi prejavmi obsedantno-kompulzívnu neurózu. Pacienta prenasledujú myšlienka ako napr. obava, že nejakým nedopatrením spôsobí nešťastie a bude potrestaný Bohom. Tieto myšlienky môžu mať podobu nutkavých impulzovv, ktoré spočívajú v tom, že sa pacient niekoľko krát opakovane vracia, aby sa presvedčil, že zamkol, sto krát za deň si umýva ruky a pod. – vždy pri tom poľaví na chvíľu jeho úzkosť.

K presvedčeniu, že sa ťažko previnil, môže človeka priviesť i chorobná endogénna depresia. Obvinenie, ktoré proti sebe pacient vznesie má povahu bludu. Nešťastie, ktoré sa pacientovi prihodí, napr. ťažký úraz, ktorý prijíma ako zaslúžený trest.

Popis a výklad fenoménu viny
Z psychologického hľadiska možno fenomén viny definovať ako subjektívne presvedčenie vzťahujúce sa k minulosti, v ktorom si jedinec myslí, že niečo zavinil; trpí výčitkami svedomia a očakáva trest, resp. má túžbu napraviť škodu. Predpokladom viny je sloboda a zodpovednosť.

Zdroje pocitu viny
Výchova v rodine a vplyv rodičov. Rodič – prehnane kritický, ktorý na všetkom, čo dieťa urobí, nachádza chybu, vypestuje u dieťaťa pocit previnilosti za to, že nie je schopné urobiť nič správne a nič podľa predstáv rodiča. Rodič tiež môže dieťa zaťažiť vinou aj prílišnou zhovievavosťou. Napríklad v prípade postihnutého dieťaťa v snahe uľahčiť jeho situáciu prehliada jeho drobné previnenia a odpúšťa trest, ktoré jeho zdravý súrodenec v takej istej situácii musí podstúpiť. Tým v dieťati môže narastať pocit previnilosti nielen za nepotrestané prekročenie pravidiel, ale tiež za nemoc, ktorá spôsobuje túto nespravodlivosť.

Súdy z okolia. Patria sem rôzne spoločenské predsudky. Napríklad pod vplyvom spoločenského očakávania sa má každá žena vydať, a pokiaľ sa nevydá, je to prejav sebectva – tak vzniká v mnohých ženách silný pocit viny, ktorý súvisí s porovnávaním sa s inými.

Náboženstvo. Jednou zo situácií, v ktorých náboženstvo môže vyvolať pocit viny, je choroba. Ľudia prichádzajú s dobrým úmyslom povzbudiť chorého k nádeji skrze zázrak viery, dúfajú v silu modlitby. Chorý môže prepadnúť pocitu, že ak Boh nekoná zázrak, potom je jeho viera nedostatočná. Myslí si, že ho Boh chorobou trestá.

Druhy viny
Vina v zmysle morálnom – morálka založená na povinnostiach. Ak morálne pravidlá nie sú dodržané, potom nastupujú pocity viny.
Vina v zmysle existenciálnom – vina, ktorú každý človek cíti voči sebe, pretože sa v ňom skrývajú impulzy, sily, ktoré nemôže svojou vôľou zvládnuť.
Falošný pocit viny – je vyvolaný spoločnosťou, vonkajšími tlakmi. Dá sa spojiť s vinou z nenaplnenia povinností.
Skutočná vina – je to vina, ktorá plynie z vedomia, že nevyužívame dary, ktorých sa nám dostalo – nie sme sami sebou, ale napodobňujeme iných. Je to aj vina, ktorá pramení z naozaj rozdeleného života, v ktorom človek neuznáva svoje vlastné hriechy.
Kvantitatívna vina – je vystihnutá výrokom „urobil som chybu“
Kvalitatívna vina - vystihuje ju výrok „som človek hriešny“. Objavuje sa u človeka pri silnom zážitku „vnútorného šoku z osobného stretnutia s Bohom“.
Vedomá vina – je vlastne vinou uvedomovanou
Vina nevedomá – je spojená spojená s udalosťami, ktoré boli vytesnené a s nimi aj pocity viny. Môže byť spojená s agresiou obrátenou proti sebe ( v podobe sebapoškodzovania)
Vina zdravá – vina, ktorú prežíva zdravý človek, nastupuje vtedy, keď sa prehrešil proti normám, zákonu, alebo povinnostiam.
Vina nezdravá – ide o pocity viny, ktoré nie sú adekvátne danému pochybeniu, alebo nastupujú takou silou, že musia byť označené, ako neurotické či psychotické.

Spôsoby zaobchádzania s vinou
Vina je trýznivým zážitkom, nie je ľahké ju uniesť. Presvedčenie, že za všetko sa musí platiť, je zakorenené hlboko v človeku – spája sa s neschopnosťou prijať odpustenie. Ak nie je vina odpustená – potom si vnútro žiada aj jej odčinenie. Je niekoľko foriem splácania viny:
sú to formy náboženské, profánne a patologické.

- Náboženské formy, kde sa zaraďuje predovšetkým spoveď. Ako ďalšie náboženské formy odčinenia viny možno spomenúť púte, asketický život

- Profánne formy – vo svete sa stretávame z rozličnými spôsobmi vykúpenia vín. Stretávame sa s charitatívnymi skutkami, ktoré sú nezištné. Stretávame sa tiež s vykúpením skrze prácu, čo môže byť spojené s útekom do práce, ktorá má zabrániť konfrontácii s vinou. Človek dúfa, že množstvom vykonanej práce zmierni pocity menejcennosti.

- Patologické formy – ide o také zaobchádzanie s vinou, ktorého výsledkom môžu byť rôzne psychické ťažkosti. Ide tu o zbavenie sa vlastnej viny tým, že ju jedinec presunie na niekoho, kto ju vlastne v podstate nespáchal.

Formy náboženského prežívania

2010-10-21T02:17:00.000-07:00

Formy náboženského prežívania (bežné formy náboženského prežívania, mimoriadne náboženské zážitky – všeobecná charakteristika, zjavenie a posadnutosť, entuziastické zážitky, glosolalie, meditačná mystika, techniky navodzovania náboženských zážitkov)

Formy prežívania, ktoré teraz preberieme, nie sú obmedzené na náboženský život, aj keď niektoré z nich náboženstvo jedinečne kultivuje. V každom náboženstve tvoria niektoré z nich charakteristický tvar, konfiguráciu. Každá z týchto konfigurácií má svoje centrum (napr. ústredným zážitkom kresťanstva je láska).

V nasledujúcom výklade sa oprieme o popis „základných foriem náboženského prežívania.
- Úcta- v tomto cite je možné rozoznať bázeň, obdiv, túžbu. V náboženstve je úcta základným zážitkom ktorý je „substrátom všetkého náboženského prežívania“
- Strach – tento cit ostáva, ak zmizne z úcty obdiv a túžba. Moderný človek vie, čo je strach z božstva, ak je prepadnutý v prírode prudkou búrkou.
- Viera a dôvera – tento postoj uisťuje veriaceho o Božej dobrote a ochote pomôcť.
- Nádej – viera uprená do budúcnosti, zvlášť prežívaná vtedy, keď je potrebné odvážne „skočiť“ do neistoty.
- Láska – je najprednejšou zo základných náboženských zážitkov
- Pokoj – stav vnútorného kľudu. Je však rozdiel medzi pokojom ku ktorému vedie oslobodenie od žiadostivosti a ktorý speje k nirváne – a medzi pokojom v kresťanstve, ktorý je daný istotou odpustenia hriechov.
- Radosť – má široké spektrum – od pokojnej radosti počas meditácie, cez veselosť na svadobnej hostine.
- Pokora – je prítomná tam, kde sa veriaci skláňa pred božským Panovníkom a prežíva svoju malosť v porovnaní s jeho mocou.
- Sloboda – patrí k základným túžbam každého človeka.

Formy náboženského prežívania
Pokiaľ ide o formy náboženského prežívania uvádza sa rozlíšenie na:
1.) zážitky potvrdenia – „pociťovanie“ či „poznanie“ pravdivosti vlastného presvedčenia; možno ho rozdeliť na: a) celkový pocit posvätnosti
b) uvedomenie si prítomnosti božstva

2.) zážitky odpovedania - aj božstvo si všíma jednotlivca; člení sa na skúsenosť:
a) spásy (božstvo dá jednotlivcovi spásu)
b) zázraku (jedinec má skúsenosť vypočutej modlitby

3.) zážitky extázy – zahrňuje hlboký pocit vzájomnej blízkosti jednotlivca a božstva

4.) zážitky zjavenia – jednotlivec dostáva správu o želaniach božstva a to pomocou vízii, hlasov. Rozlišuje sa zjavenie ortodoxné – pravé zjavenia zhodné s teológiou a heterodoxné – falošné zjavenia protirečiace teologickým tvrdeniam.
Uvedená klasifikácia sa týka stretnutia s dobrým božstvom. Podobná však platí aj pre „diabolskú náboženskú skúsenosť“ v ktorej dochádza aj k posadnutosti.

Mimoriadne náboženské zážitky
Možno povedať, že medzi bežnými a mimoriadnymi zážitkami neexistuje ostrý predel, jednoznačná hranica. Mimoriadne zážitky sa môžu dostaviť spontánne. Subjekt bol nimi nečakane prepadnutý; takéto prepadnutie zážitok zosilňuje a je považovaný za doklad jeho pravosti, alebo nadprirodzenosti. Môžu byť aj výsledkom dlhodobého úsilia, napríklad dlhoročné mníšske meditácie spojené s prísnou askézou.

Psychologický výklad mimoriadnych zážitkov sa spravidla opiera o pojem zmenené stavy vedomia. Grom rozlišuje dva mechanizmy na základe ktorých dochádza k zmenám vedomia.
Ide o oslabenie a vymiznutie:
a) vedomej aktivity Ja
b) vedomie Ja, ako oddeleného od ne Ja

Zjavenie a posadnutosť
Zjavenie – (čo je zjavenie, viď vyššie 4 bod)
Ak je zážitok zjavenia silný, môže sa na ňom podieľať viac zmyslových modelov, subjekt môže mať zážitky vizuálne, taktilné (vznikajúce pri dotyku). Subjekt môže mať taktiež istotu, že mu bolo niečo povedané, pretože žiadny hlas nepočul a víziu nemal – príslušný obsah sa vynoril v neverbálnej podobe. Takto nezriedka prehovorí svedomie.

Ak vrah, resp. psychiatrický pacient, vysvetľuje svoj čin tým, že mu ho Kristus nariadil, nemusí ísť o lož, mohol mať skutočne halucináciu, ktorá vyjadrila prianie, aby obeť bola mŕtva, pacient by však neuniesol vedomie, že si nič takého nepraje. Otázku, ako konal pacient, rieši niekedy súdny znalec.

Pomerne častý je dojem, že „niekto je tu“: prítomným mohol byť napríklad duch predka, ktorý varoval pred pokušením. Zážitky toho typu – niekedy s náboženským, niekedy s iným obsahom, sa často objavujú pri silnom vzrušení, v situácii ohrozenia (napríklad pomocné zjavenie strážneho anjela) a pod.

Posadnutosť – Hovoríme o nej, ak je jedinec svojimi zážitkami, ktoré chápe ako navodzované z vonku, prípadne démonom, ktorý ho „obsadil“, trýznený. Psychické procesy, ktoré prebiehajú mimo kontrolu jeho vedomia, môžu viesť ku konaniu, s ktorým nesúhlasí, ale nemôže mu zabrániť. Kňaz môže mať ťažkosti, ak ide určiť, či v danom prípade ide o nadprirodzený démonický jav, alebo o jav prirodzený. V tomto prípade je na mieste exorcizmus, v druhom terapia.

Entuziastické zážitky. Glosolália.
- sú charakterizované nadšením, ktoré sa navonok prejavujú hlasovo (výkrik), motoricky (mávanie rukami, spontánne poskakovanie, voľný tanec). Podobné zážitky konania, ktoré často pozorujeme na zhromaždeniach skupín, možno psychologicky vysvetliť disociačným vyviazaním psychických procesov zo sféry vedomia. Ak sa dostanú tieto procesy do sféry vedomia, vzniká v ich nositeľoch dojem, že sú naviazaný duchom. Vyradiť z hry vlastné Ja a plne sa vystaviť pôsobeniu Ducha je v tomto type spirituality deklarovaným zámerom a vedomou snahou: ide o to, dať v sebe priestor „teraz a tu“. Týmto mechanizmom možno vysvetliť plné uzdravenie pri duševných poruchách.

Najznámejším a najbežnejším prejavom entuziastickej spirituality je glosolália – hovorenie jazykmi, považované za dôkaz toho, že hovoriaci bol naplnený Duchom. Ide o vyslovovanie reťazcov slabík tvorených náhodne. Tento jazykový prejav sa nepodobá žiadnemu inému živému ani mŕtvemu prirodzenému jazyku. Podľa psychologických výskumov, pri pokojnom type glosolalikov sa nezistili žiadne psychopatologické prejavy.

Meditačná mystika
Meditácia – zámerné navodený stav telesného a duševného pokoja, za účelom ponorenia sa do vlastného vnútra. Vyznačuje sa prerušením komunikácie s vonkajším svetom.
Meditáciu poznáme:
- obrazná: meditácia s otvorenými očami, ktorá je vhodnou prípravou na vnútorné nazeranie.
- netematická: kde dôležitým prvkom je regulácia dýchania
- biblická: navodzuje proces vnútornej osobnej očisty
- kontemplácia: najvyššia forma meditácie v kresťanskej tradícii, ako vnútorné nazeranie zamerané na postavu, alebo udalosť z Biblie.

Cieľom meditácie, je maximálne priblíženie k Bohu. Dve základné stratégie pri tom spočívajú
a) vo vyprázdňovaní mysle
b) v naplňovaní mysle obsahmi, ktorým je prikladaný najvyšší význam. Tí, ktorí praktizujú meditáciu, či už kresťanskú, budhistickú, alebo inú, často referujú o zážitku mystickej blaženosti. Mystický zážitok – predstavuje vrcholnú formu náboženského prežívania. Podľa teológie sa uskutočňuje mimoriadnym zásahom Boha.

Rozlišujú sa tri základné formy mystiky:
1.) prirodzená
2.) monistická
3.) teistická

Mysticizmus predstavuje subjektívny zážitok človeka, ktorý vníma akúsi kozmickú silu, ktorá ho prevyšuje.
Mystický zážitok má tieto charakteristiky:
- nevysloviteľnosť – mystik má ťažkosti s rozprávaním o prežitých stavoch
- noetickosť – pocit, že získal iné znalosti, napríklad o tajomstve Svätej Trojice, ktoré pred tým nemal
- krátke trvanie – i keď dôsledky môžu byť trvalé
- pasivita – mystik cíti, že je uchvátený nejakou mocou, jeho pohyby nie sú výsledkom jeho vôle

V súvislosti s mystikou, treba ešte uviesť víziu – čiže postihovanie takých osôb, ktoré sú nedostupné normálnemu videniu. Teológia rozlišuje: vízie 1. stupňa - vizionár vidí postavu P. Márie ; vízie 2. stupňa –to sú vízie v predstavách, vznikajú pôsobením príčiny, ktorá je mimo vizionára a vízie 3. stupňa – poznávací proces sa uskutočňuje výlučne v mysli, napr. vízie sv. Trojice u sv. Ignáca.
Extáza – umelo navodený zážitok individuálneho odosobnenia sa (napr. drogami)

Techniky navodzovania náboženských zážitkov
Techniky navodzovania zážitkov môžu byť použité bez toho, aby si ten, kto je ovplyvňovaný, bol toho vedomý: to platí najmä u detí. Inokedy subjekt súhlasí s tým, aby bol ovplyvňovaný, sám sa na tom podieľa. Býva tomu tak najmä v prípade meditačných techník. Niektoré z techník, ktoré budú popísané, sa požívajú v katechéze či v pastorácií, niekedy aj v mimo náboženskej sfére; nás však budú zaujímať psychologické mechanizmy.

1. Spojenie poskytovaných informácií s apelom na citové nabité motívy.
Príklad: Podávanie mýtických či historických príbehov a vieroučných zásad sú „aktualizované“ tým že, a) subjekt je vedený k tomu, aby si pripomenul niečo , za čo vie byť hlboko vďačný b)je vedený k vysporiadaniu s vlastnými pocitmi viny, smútkom. To čo by ostalo len na rovine intelektuálnej, je za týchto okolností spojené so zážitkom, ktorý môže byť intenzívny.

2. Navodzovanie citových a kognitívnych očakávaní.
Subjekt je poučený, aké citové zážitky môže očakávať v nastavajúcej situácií. Počúvanie hudby, tichá meditácia, stretnutie s mníchom, účasť na rituáli a pod., môže spôsobiť dojatie, alebo obdiv, tiež povzbudiť k určitému rozhodnutiu – alebo naopak k pohŕdaniu či pocitu menejcennosti. Čo a ako silno bude prežívané, možno poučením ovplyvniť. Často stačí všeobecný apel na uvoľnenie a otvorenie sa vlastným citom, pričom rámec celého diania – usmerní konkrétne citové očakávanie.

3. Repetitívna koncentrácia.
Existuje množstvo praktík podporujúcich náboženský zážitok – napríklad mechanické opakovanie určitých formúl, napr. mantier, alebo modlitieb. Grom popisuje tzv. Ježišovu modlitbu, ktorá sa realizuje vo vnútri reči, pričom nádych je spojený so slovami „Pane Ježišu Kriste“ a výdych so slovami „zmiluj sa nad do mnou“. Táto modlitba sa opakuje znovu a znovu, pričom môže viesť k silným citovým zážitkom.

4. Koncentrácia uvoľňujúca myseľ.
Orientálna meditácia, ktorú prevzal i Budha, je často zameraná na vnímanie dychu, tepu, ktorému je venovaná výlučná pozornosť a ku ktorému sa meditujúci vráti, kedykoľvek si uvedomí, že prežíva niečo iné.
Jezuitský majster meditácie de Mello – hovorí príbeh iného jezuitu, ktorý poprosil hinduistického guru, aby ho zasvätil do umenia modlitby. Guru mu povedal: „sústreď sa na svoje dýchanie“. Priateľ sa sústredil na dýchanie asi 5 minút. Potom guru povedal: „vzduch, ktorý dýchaš je Boh“. Vdychuješ a vydychuješ Boha. Uvedom si to a uvedomuj si to stále. Môj priateľ si výrok teologicky prispôsobil a tak sa ním riadil niekoľko hodín denne. Zistil, že modlitba môže byť rovnako jednoduchá ako nádych a výdych.

5. Hudba a spev – pôsobia na náboženské zážitky veľmi silno. Navodzujú radosť, smútok, pokoj, dojatie. Do určitej miery je toto pôsobenie ovplyvnené hudobným vzdelaním, môže byť však zakotvené i geneticky: v hudbe a speve sa ozývajú niektoré zvuky, ktoré v dobe, kedy sa formovali naše inštinkty, mali určitý signálny význam (dobrá správa, naliehavá výzva, varovanie).

Psychológia a sociológia médií

2010-10-21T02:13:00.000-07:00

Z 10 reklám sú stredové spoty sledované najmenej. Filmom sa to rozdelí na viac pozornosti.
Emočná angažovanosť – zapamätáme si prvú a poslednú reklamu, a v strede iba tá reklama, ktorá nám je blízka.

Persuázia
Persuázia je schopnosť média meniť naše vôľové procesy do takej miery, že zmenia náš pohľad na svet, na veci. (napr. keď stretneme neznámych ľudí a vzbudzujú v nás dôveru).

Z netu: „Slovo persuázia (z lat. persuasio) možno chápať ako presvedčenie alebo presvedčovanie.
Je to metóda ovplyvňovania. Ten, ktorý na niekoho slovne pôsobí sa nazýva presvedčovateľ - persuáder a ten, ktorý je presvedčovaný – recipient.
Presvedčovanie je ovplyvňovanie, v ktorom sa recipient uisťuje o zdôvodnenosti nejakého stanoviska. Ak bolo presvedčovacie pôsobenie úspešné, výsledkom je vznik presvedčenia.
Presvedčovanie – proces
Presvedčenie – jeho výsledok
Pri persuázii sa opierame o
dobrovoľnosť, zainteresovanosť, zúčastnenosť, uistenosť a zdôvodnenosť .“

Aristoteles ako prvý popísal presviedčacie procesy v jeho knihe Rétorika.

Základné faktory pri persuázii:
1. Opakovanie toho istého tvrdenia (opakovaná lož sa stáva pravdou)
2. Umenie veľkých lží (povedať niečo, čo je nevyvrátiteľné, neoveriteľné + zároveň nejaký bonus - napr. každé náboženstvo tvrdí, že existuje Boh, bonusom je posmrtný život)
Gebels, Nemecko – „V našom národe je skupina ľudí, židov, ktorý vo výraznej miere poškodzujú záujmy štátov a árijskej rasy. Preto podľa nových zákonov, prepadne ich majetok štátu.“
3. Intenzita komunikácie
4. Odlišovanie – treba sa odlíšiť od ostatných mediálnych komunikátov, inak nie je šanca prežiť na mediálnom trhu. Treba si tú odlišnosť udržať.
5. Kognitívna disonancia – napr. máme dobrú mienku o niekom, médiá vytiahnu na neho špinu, tým pádom sa nám o danom človeku mienka pokazí (a je jedno či je to pravdivé alebo nie, už je tá mienka o tom človeku narušená).
Médiá rozhádžu náš vnútorný systém (budeme chodiť neskoro spávať, zmenia nám pohľad na svet, aj sa niečo nové môžeme dozvedieť – o vesmíre...,). Rozdiel medzi tým čo máme zažité a tým čo do nás médiá tlačia – to je kognitívna disonancia.
Virtuálna realita skresľuje náš pohľad na svet.
Môžeme ju riešiť:
a) Presvedčiť zdroj disonancie o tom, že to čo nám ponúka nie je správne (boj s médiami je vopred prehratý)
b) Ustúpiť a zmeniť vlastný názor (najčastejšia možnosť)
c) racionalizácia – prvá fáza, keď sa informáciu dozvieme nás rozhodí, ale postupne si sami volíme racionálny základ prečo je tá informácia taká aká je. Spravíme si sami racionálne rozhodnutie.

Kredibilita zdroja – dôveryhodnosť, hodnovernosť zdroja. Napr. cez upútavky (trailery) sa získava dôveryhodnosť aby sme si daný film pozreli, no v skutočnosti film je nuda. You are the message. Médium je posolstvo.

Mechanizmy persuázie:
1. Apercepcia vnímania – na základe zážitkov hodnotíme
2. Haloefekt – prenesenie konkrétneho prvku na celú osobnosť, prenesenie nejakej kauzy na celú televíziu
3. Súkromná teória osobnosti – podľa vonkajších znakov posudzujeme vnútorné vlastnosti osobnosti
4. Sociálna stereotypia – maďari sú zlí
5. Zovšeobecnenie podľa seba – ľudové: „Podľa seba súdim teba.“
6. Sugestivita – dokážu ľudia preniesť sugestivitu na tých ostatných a tí im potom „zobú“ z ruky
7. Dôvera k mediálnym informáciám – niekedy ľudia nerobia rozdiel medzi mediálnymi a skutočnými informáciami, patrí sem REKLAMA
8. Potreba utekať z reality

3 faktory, ktoré podmieňujú persuáziu:
1. Slabá informovanosť
2. Neskúsenosť
3. Zúžené informačné toky (slabé

Psychológia osobnosti

2010-10-21T02:07:00.000-07:00

Osobnosť človeka: - vyjadruje vnútornú jednotu a štruktúrovanosť obsahu duševného života človeka – ľudia čo sa týka osobnosti líšia – každý človek je individualita – osobnosť je zdroj činnosti človeka – človek vstupuje do vzťahov s okolím – osobnosť sa mení

Psychológia osobnosti: - chápe človeka ako komplex, skúma prežívanie a správanie - sleduje reakcie človeka, to, ako sa správa v sociálnych situáciách a predpovedá, ako sa bude správať – ďalej skúma, čo ovplyvňuje rozvoj osobnosti - skúma štruktúru osobnosti a odchýlky od normy

Zložky štruktúry človeka:
1 .Schopnosti a inteligencia
2.Motivácia a zameranosť
3.Charakter
4.Temperament

Rozvoj osobnosti determinujú činitele: - Vnútorné - biologické – organizmus, dedičné dispozície, vrodená výbava – Vonkajšie - sociálne – prostredie fyzikálne i sociálne, z neho najdôležitejšie postavenie má rodinné prostredie

ŠTRUKTÚRA OSOBNOSTI ČLOVEKA

1. Schopnosti a inteligencia

A. SCHOPNOSTI – a/psychické vlastnosti osobnosti človeka, sú predpokladom úspešnosti človeka v rôznych druhoch činností (človek sa líši od druhých kvalitou činnosti) – ovplyvňujú výkonnosť človeka - b/ dynamické javy, prejavujú sa v činnosti, ale sa v nej aj rozvíjajú – c/ človek kompenzuje svoje schopnosti – nedostatky si takto kompenzuje schopnosťami, ktoré má perfektné - d/ základom rozvíjania sú vlohy - sú vrodené a biologickým vývinom podmienené anatomicko-fyziologické osobitosti človeka – 1/anatomické – stavba tela, sila, odolnosť organizmu a stavba a činnosť jeho receptorov – 2/ fyziologické – vlastnosti anatomicko-syntetickej činnosti mozgu, vzťahy medzi 1. a 2. signálnou sústavou

Schopnosti delíme na: - 1. Všeobecné - schopnosť myslieť - sú predpokladom, aby bol človek úspešný v rôznych činnostiach a premietajú sa do druhej skupiny schopností (napr. schopnosť myslieť, učiť sa) - podmieňujú úspešnosť - 2.Špecifické - opierajú sa o všeobecné ale sú to najmä tie, čo súvisia s profesiou – patria tu : nadanie - súhrn schopností človeka, ktoré mu umožňujú nadpriemerný výkon – talent - iný pojem /nadanie a talent nie je to isté – je to jedna vynikajúca schopnosť v jednej oblasti /šport, maľovanie atď) – genialita - najvyššia tvorivá spôsobilosť človeka - Spontánna genialita – Rafaello, Mozart, Puškin - Géniovia z vlastnej vôle – Wagner, Lomonosov, Jack London

B. INTELIGENCIA - všeobecná rozumová schopnosť - schopnosť človeka tvorivo myslieť, riešiť nové situácie, prenikať do podstaty veci , účelne konať a vyrovnávať sa so zmenami prostredia
Druhy inteligencie: abstraktná - napr. človek dokáže dobre zaobchádzať so symbolmi /s číslami, slovami – matematici, právnici, atď/ – praktická - dokáže manuálne zaobchádzať s prístrojmi /technikou – inžinieri atď/ – sociálna - človek dobre dokáže zaobchádzať s ľuďmi /učiteľ, psychológ atď/
Inteligencia sa meria inteligenčnými testami.
0 – 20 idiot väčšinou sú vychovávaní v ústavoch /nevychovávateľný a nevzdelateľný/
20 – 49 imbecilita aspoň vychovávateľný
50 – 69 debilita
70 – 79 ľahká debilita v špeciálnych školách /ako tak sa dá vychovávať aj vzdelávať/
80 – 89 podpriemer
90 – 109 priemer u väčšiny ľudí
110 – 119 lepší priemer väčšina VŠ vzdelaných
120 – 139 nadpriemer
140 a viac vysoký nadpriemer

Inteligencia - narastá do 20. roku života - je čiastočne dedičná + podnety z prostredia, v ktorom človek žije - v starobe trochu klesá - vplyv prostredia nezávisí od toho, či človek pochádza z chudobného alebo bohatého prostredia, ale závisí od podnetov - kvalita inteligencie sa viaže na kvalitu myslenia človeka aj na pamäť – prostredie okolo človeka musí byť podnetné – aby inteligencia bola a rástla

2. Motivácia a zameranosť

A. MOTIVÁCIA - Intrapsychický proces, ktorý vyvoláva, udržiava a zameriava aktivitu človeka – Motív - pohnútka, smer, energia – motivácia je pozitívna /ženie dopredu/ alebo negatívna /tlmí/ - vždy ide o komplex motívov - môžu byť: - uvedomované a neuvedomované

Druhy motívov: - múžu byť aj vrodené /hlad, smäd, sex, oddych/
Cieľ - človek zameriava svoje úsilie na dosiahnutie cieľa - ašpiračná úroveň /človek má nejakú subjektívnu náročnosť/ - stupeň náročnosti cieľa, človek hľadá prostriedky na jeho dosiahnutie – neúspešnosť brzdí človeka
Potreby - menia sa počas života /podľa ekonom. a kultúr. potrieb spoločnosti, aj v závislosti od človeka samotného/ - motivácia tu závisí od úrovne spoločenskej a kultúrnej úrovne toho človeka - sú rôzne, od biologických po sociálne – nedostatok niečoho a toto usmerňuje jeho aktivity /napr. vnútorné napätie/ - potreba bezpečia, istoty, sebarealizácie, prestíže, byť milovaným
Postoje - vytvárané na základe skúseností aj učením – postojmi je človek motivovaný k činnosti
Záujmy - zameranosť na určité objekty – citovo náladovo
Hodnoty - každý má hierarchiu hodnôt, sú objektom skúmania

Členenie ľudí podľa hodnotovej orientácie podľa psychológov :

- Spranger - podľa hodnotového zamerania vytvoril typy človeka, kde stanovil, aký je cieľ, aká je hodnota CIEĽ HODNOTA
- Teoretický typ hľadanie pravdy poznanie
- Ekonomický typ sebazachovanie užitočnosť
- Estetický typ hľadanie súladu krása
- Sociálny typ konanie dobra láska
- Politický typ ovládanie druhých moc
- Náboženský typ sebaprekonávanie súlad, viera, hmota - Moris
- Dionýzovský typ ľudia, ktorí chcú splniť aktuálne želania
- Prométeovský typ ľudia, ktorí chcú zaobchádzať so svetom
- Budhistický typ ľudia, ktorí chcú ovládať sám seba, sebaovládanie

Ďalšie motívy: zvyk (vedie človeka k stereotypu), ideály /vzory/ - motivujú

Ak je motívov viacej dochádza ku :
Konflikt motívov: - konflikt dvoch pozitívnych motívov /lákavé ciele, ktoré nemôže dosiahnuť súčasne oba , schôdzka s milovanou osobou vs. kino s najlepšou kamarátkou/ - Konflikt medzi kladným a záporným motívom / dieťa chce pohladiť psa, ale má strach/ - Konflikt dvoch negatívnych motívov /splnenie nepríjemnej úlohy vs. prijatie trestu, ak to nesplní/ - Dvojitý konflikt kladných a záporných motívov /dieťa chce vyliezť na strom, ale bojí sa, chce získať obdiv kamarátov, ale bojí sa, že keď spadne, budú sa mu smiať, žiadaný cieľ obklopuje blokáda, z vonkajška je indukovaný pozitívny cieľ (nechcem, ale musím), z vonkajška je indukovaný negatívny cieľ (chcem, ale nesmiem)

Zdroje konfliktov motívov: - vo vonkajšom i vnútornom prostredí - prekážky, ktoré musíme prekonať - neprimerané nároky, požiadavky - chyby vo výchove - charakterové vlastnosti, psychický stav - niektorí ľudia vyrábajú konflikty
Vrodené motívy: - súvisia s biologickým programom človeka na zachovanie života
Odvodené motívy: - na základe skúseností

Motivácia súvisí s uspokojovaním cieľov. Ak sa človeku nedarí ich uspokojovať, dochádza k: - frustrácii / blokáda na ceste k cieľu – deprivácii / frustrácia, ktorá trvá príliš dlho, napr. človek dlho nemal čo jesť alebo nespal/ - Psychická – nedostatok podnetov - Sociálna – človek pripútaný na lôžko – osamelosť – Existenciálna - Citová

B. ZAMERANOSŤ - osobnostná dimenzia - prejavuje sa v životnej orientácii, v sociálnych vzťahoch, v životných cieľoch, v tom, ako ich človek dosahuje
Svetonázor - pôsobí na motivačný systém - systém poznatkov a názorov človeka na svet
Šírka zameranosti - všestrannosť orientácie človeka, bohatosť záujmov človeka
Intenzita zameranosti - úsilie, ktoré človek vytvára na realizáciu zameranosti,aké veľké je to úsilie
Presvedčenie - ateista, neveriaci
Záujmy, ideály, hodnoty, postoje, perspektívy - Zameranosť sa vytvára počas vývinu, formuje sa najviac v adolescencii.

3. Charakter

CHARAKTER - komplex podstatných vlastností osobnosti človeka , ktoré sú typické pre človeka - prejavujú sa v jeho správaní, vyjadrujú vzťah k svetu
Vlastnosti, ktoré vyjadrujú zameranosť človeka: - A/svetonázorové /humanizmus, znášanlivosť, čestnosť, zásadovosť/ - B/vzťah k ľuďom /spoločenskosť, priateľskosť, taktnosť, ohľaduplnosť, spravodlivosť – C/vzťah k sebe /prejav sebahodnotenia, odráža sa v úrovni sebavedomia človeka, to môže byť: - zdravé – sebakritickosť, skromnosť - nadmerne vysoké – pýcha, povýšenosť, vystatovačnosť, ješitnosť - znížené – neistota, pasivita, precitlivenosť, nízka sebadôvera – D/pracovné vlastnosti – a/určujú vzťah k práci b/pracovitosť, zmysel pre povinnosť, iniciatíva, presnosť, poriadkumilovnosť, dôslednosť – E/vôľové vlastnosti (sebaovládanie, húževnatosť, energickosť))

Črty charakteru: šírka charakteru / rôznorodosť potrieb, rozmanitosť činností, záujmov - vyhranenosť charakteru / súvisí so zameranosťou – presvedčenie človeka/ - sila / energia, s ktorou človek realizuje a dosahuje svoje ciele/ - vyrovnanosť / pomer medzi aktivitou človeka a zdržanlivosťou človeka (mali by byť vyrovnané – niečo medzi)/
Človek môže svoj charakter formovať sám a formuje ho aj prostredie, v ktorom žije. Charakter sa dá vychovávať, formovať. Vplývajú naň aj rôzne životné udalosti. Štruktúra charakteru závisí aj od súčasných aj od minulých vplyvov. Charakter sa mení. Charakter a zameranosť určujú správanie človeka. Niektoré charakterové vlastnosti počas života vzniknú, iné zaniknú.

4. Temperament

TEMPERAMENT - dynamická stránka osobnosti - súhrn vlastností, ktoré dynamizujú psychickú činnosť, ovplyvňujú silu reakcií človeka na vonkajšie podnety - je vrodený, nedá sa vychovávať, len usmerňovať - žiaden človek nie je čistý temperamentový typ

Členenie temperamentu :
1/ podľa Pavlova - typológia vyššej nervovej činnosti, tá sa stala fyziologickým základom pre temperament
Flegmatik - silný, vyrovnaný, nepohyblivý
Cholerik - silný, nevyrovnaný, pohyblivý
Sangvinik - silný, vyrovnaný, pohyblivý
Melancholik - slabý, nevyrovnaný
Sangvinik - veľa záujmov, pružné myslenie, rýchlo sa prispôsobuje, je optimista, spoločenský, veselý typ, priateľský – Flegmatik - kľudný, dobre sa ovláda, pomalší, nerozhodný, horšie sa prispôsobuje, sebakritický, znášanlivý, ťažko mení návyky – Cholerik - výbušný, veselý, živý, extrémne citové prejavy, nedisciplinovaný, rýchly, netrpezlivý, impulzívny – Melancholik - má problém sa prispôsobiť, pasívny, precitlivený, starostlivý, nerozhodný, disciplinovaný, uzatvorený .

2/ podľa Junga – Extrovert - zameraný na vonkajší svet, prispôsobivý, spoločenský, otvorený realite - Introvert - opak, zameraný do vnútra, zdržanlivý, neistý, opatrný, sklon k únikovým reakciám
Nevyhranený typ: z každého kúsok – ak sa prelínajú ext. + intr.

!!! temperament sa nedá vychovávať !!!

METÓDY POZNÁVANIA OSOBNOSTI ČLOVEKA

Pozorovanie – verbálnej i neverbálnej stránky
Rozhovor s ním – aký je človek, z jeho reakcií, z výrazu tváre, mimiky, gestikulácie – pri rozhovore
Štúdium dokumentácie – nie vždy je objektívna
Rozhovor s inými osobami
Dotazník
Experiment – v škole
Podľa tváre – napr. zločinecký typ
Osobnostné testy
Kresba – ide hlavne o kresbu ľudskej postavy.
Grafológia – skúma sa tu tvar, veľkosť písma, postavenie v priestore, tlačenie na pero, spôsob spájania písmen, rýchlosť písania, slučky - horné, dolné

Poznatky:
- malé a pomalé písmo – človek, ktorý si neverí,
- malé ale prirodzené – je svedomitý,
- starostlivo vypracované typy písma – puntičkár,
- veľké a pomalé písmo – dominantný,
- veľké a rýchle písmo – silná vôľa, podnikavec, optimista

U ženského písma nie sú nezrovnalosti, je uhladené, ale má veľa zbytočností. Chlapi viac tlačia na pero.Unavení ľudia píšu drobnejším písmom a málo tlačia na pero.Srdciari málo tlačia na pero a majú písmo prerušované.Kŕč pri písaní – písmo je nečitateľné.Keď je písmo širšie a naklonené doprava a má naklonené slučky dole – silne vnímavý erotický človek.Obrovské/malinké písmená – úraz

Vývinová psychológia

2010-10-21T02:05:00.000-07:00

I Predškolský vek :
obdobie MŠ - od 3-6-7 rokov – dominantná činnosť je hra – dieťa pozoruje , manipuluje s predmetmi – učí sa pozorovaním a praktickou činnosťou
telesný vývin - vzrast výkonnosti vnútorných orgánov – dieťa rastie – zdokonaľuje sa stavba a funkcie nervovej sústavy – vývin chôdze /individuálna chôdza – jej spôsob – u rôznych detí/ - sebaobslužné návyky – vyhraňuje sa dominancia jednej ruky alebo oboch / dvojruké /– nie je vhodné precvičovať dieťa z ľaváka na praváka – dokonca môže vzniknúť zajakávanie
pohybový vývin – koordinuje pohyby, sú rýchlejšie – zdokonaľuje sa motorika – dieťa dobre behá , skáče, hádže loptu, lezie po rebríku – malo by sa vedieť obliecť – samé sa naje / príbor ešte nevie dobre použiť/ - kreslí, umýva sa – toto všetko by malo dieťa už vedieť , ak to nevie, treba ho to naučiť – dieťa okolo 3 r. kreslí tzv. „hlavonožce“ – vzrastá citlivosť analyzátora – pre dieťa je dôležitý tvar, farba / malo by rozoznávať farby/ - pomaly sa rozvíja úmyselná pozornosť – pamäť je neúmyselná – a vplyvom hry sa rozvíja rozsah pamäte – hrou sa rozvíja úmyselné zapamätávanie – fantázia je bohatá a živá – myslenie je konkrétne názorné / je podmienené činnosťou/ - dieťa sa stále pýta / opytovacie obdobie/ /prečo, načo, ako ???/ - rastie záujem o hovorenú reč / dobre počúva, vie básničky, pesničky/ - dieťa si utvára vzťahy mimo rodinu – mimo domu – deti majú tendenciu pomáhať doma , samé dieťa sa ponúka o pomoc doma – slovná zásoba sa zväčšuje /3500-4000 slov/ - dieťa pri hre vedie monológ /rozpráva čo a ako robí/ , rozvíjajú sa rozumové schopnosti – rozvíja inteligenciu – dieťa všetko poľudšťuje /dáva ľudské vlastnosti predmetom/ - dieťa si snaží stotožniť vnútornú kontrolu - začína sa pomaly rozvíjať sebakontrola /čo môže, čo nemôže/ - rozvíja sa myslenie – dieťa napodobňuje a prevláda u neho impulzívnosť v správaní

Obdobie citovej krízy – dieťa strieda nálady – u detí sa objavuje dominantnosť pri hrách a silná potreba spoločenského styku, detský vzdor a presadzovanie svojej vôle – vyvíjajú sa zložitejšie emócie, dieťa si uvedomuje pocit viny – hanbí sa /sebahodnotenie detí/ , rozoznáva kedy je dianie náhodné a kedy nie – začína sa formovať charakter – vytvára sa individuálny štýl správania - o pocitoch deti už dokážu rozprávať – deti sú veľmi pozorné k citom druhých ľudí – začína u nich prosociálne správanie /ak je niekto smutný chce ho potešiť, aby nebol smutný/ - dieťa si myslí, že zo správania človeka sa dá rozoznať jeho stav /len si to myslí o maskovaní pocitov ešte nič nevie/dieťa dokáže rozlíšiť dôvod /prečo sa niečo stalo/ - deti reagujú emocionálne na situáciu /je šťastné/ - dieťa dokáže skryť pocity čo cíti - v 6 rokoch – dieťa vidí svet očami iných /učí sa to cez hranie/ - ku konci obdobia vzniká kooperatívna hra – súperiaca hra – vynucuje si rozprávky – dieťa napodobňuje /dievča mamu, chlapec otca/ - má svoj vzor
Hry – a/ činnostné /delenie cvičenia/ - b/ konštruktívne – c/ úkolové /hra na poštára, predavača, policajta, lekára/ - pri hre detí sa už dá pozorovať, ktoré dieťa bude dominantné, vidieť tu medzi deťmi aj súperivosť - !!! dôležité je aby sa rodičia s deťmi hrali !!! - deti si pri hre vytvárajú imaginárneho spoločníka / !!! pozor vtedy im chýba sociálny kontakt, iné deti !!! / - ak toto robí aj v neskoršom veku je to veľmi zlé
II Vstup do školy – dieťa musí byť zrelé po stránke telesnej, pohybovej, psychickej a motorickej – pri zápise má zaklopať, pozdraviť sa , vedieť ako sa volá, koľko má rokov, má vedieť základné info o svojej rodine – dôležitá je koordinácia pohybov – dieťa by malo vedieť nakresliť autíčko, domček – malo by byť schopné sa učiť – malo by mať základné informácie o prírode, časových pojmoch /ráno, večer/ - malo by vedieť vymenovať dni v týždni – malo by mať predstavy o množstve /málo,veľa/ - malo by sa menej viazať na rodinu – malo by vedieť zaspievať pesničku, recitovať básničku, narátať minimálne do 20 – slovná zásoba 3500 – 4000 slov – ak dieťa nespĺňa tieto kritéria treba odklad šk. docházky – u detí v tomto veku sa sleduje čistota reči /logopédom/ - a dieťa by sa už malo vedieť podvoliť inej autorite ako sú rodičia /učiteľ/

II Mladší školský vek :
od 6-7 r – 10-11-12 r. – osvojenie základných zručností /písanie, počítanie, čítanie/ - vyvíja sa svedomie, morálka a tvoria sa hodnotové systémy – základom je učenie a spravidla hra – záujme o knihy /poučné/ - dieťa dáva prednosť realistickým ilustráciam
telesný a pohybový vývin - mení sa pomer tela a nôh, rastú končatiny, prebieha osifikácia kostí, rastú a zrejú vnútorné orgány – už spravidla trvalý chrup – potreba spánku 9-10 hodín /toto je všek individuálne/ - školák má vysokú pohybovú aktivitu – hrubá a jemná motorika sa zlepšuje
poznávacie procesy – rozvíja sa poznávacie vnímanie, ktoré sa spresňuje a stáva sa zámerným, plánovitým a systematickým a mení sa na pozorovanie /dieťa je veľmi dobrý pozorovateľ, dieťa si vyberá čo bude vnímať, pozornosť je aktívna/ - vnímanie je pozorné – dieťa spoznáva nové veci – pozornosť sa zlepšuje – predstavivosť – predstavy sú názorné, silne citovo zafarbené, estetické predstavy /dieťa ich má, lebo sú živé a vyrovnávajú sa k vnemom/majú prechodný charakter – fantázia je živá , objavujú sa klamstvá /po 10 roku sa nemajú vyskytovať/ dieťa si vymýšľa kontrafabulácie – rozvíja sa pamäť , zapamätávanie prebieha na základe logických skúseností – prevyšuje u nich logická pamäť !!! – vzrastá rozsah pamäte – konkrétno-logická pamäť – dieťa sa učí , ako sa ma učiť /v tomto veku veľmi dôležitá vec !!!/ - myslenie sa presúva do abstraktnej roviny , dieťa je schopné logických operácii u konkrétnych vecí – dieťa chápe príčinu /príčinné vzťahy/, pojmy spresňuje, rozvíjajú sa myšlienkové operácie /analýza, syntéza/ - rozvíja sa písomná reč
citový vývin - dieťa sa začína báť konkrétnych a reálnych situácií /bojí sa o niekoho/ , dostáva sa do šk. triedy – vzťahy sa v triede riešia slovnou agresiou alebo bitkou – rozvíjajú sa etické aj estetické city/vyššie city/ nielen intelektuálne – objavuje sa kritika učiteľa /ak cíti nespravodlivosť/, objavujú sa konflikt medzi deťmi, aj rivalita a bitky medzi deťmi – deti sa zoskupujú do skupín podľa pohlavia a sú výrazne pohlavia proti sebe – keď dieťa trieda odmieta , tak dieťa trpí veľkou traumou – šikanovanie /v škole, dokonca aj v MŠ/– fyzický handicap – u detí sa objavuje aj žiarlivosť voči spolužiakom a úspešnejším súrodencom /ak chodia do školy/ - dieťa dokáže potlačiť svoje city, ale nie ich aj vyjadriť – dieťa vie skrývať pocity, ale nie pred sebou , že ich môže skrývať pred inými to už vie – dieťa má pozitívny vzor – najdôležitejší vzor je rodina /kľúčový vzor/ potom ako vzor sú mu rovesníci, spolužiaci, učiteľ – objavujú sa aj detské krádeže /aby bolo dieťa obdivované, aby zaujalo iných – vtedy dieťa trpí komplexom menejcennosti/

III Starší školský vek :
od 11-12 - 15-16 r. „puberta“
telesná stránka – zrýchľuje sa telesný rast, hmotnosť , rozrastá sa kostra a svalová sústava – zvýrazňujú sa pohlavné rozdiely, menia sa funkcie, začínajú činnosť pohlavné žľazy – objavujú sa zručnosti, ktoré vyžadujú silu – zmeny tváre – vyvíja sa vnímanie virtuálne – dieťa rozlišuje a analyzuje detaily – vnímanie je presnejšie, bohatšie na detaily /analyticko-syntetické/ - predmetom je vlastná osoba, väčšiu pozornosť venuje svojmu zovňajšku – pamäť – zvyšuje sa rozsah pamäte na základe logických súvislostí, zapamätávanie je logické /prevláda nad mechanickým/, zvyšuje sa verbálna pamäť /rozvíja sa intenzívnejšie/ - pozornosť – problémy s koncentráciou pozornosti / dieťa venuje pozornosť len tomu čomu ono samo chce/ - fantázia – bohatá a živá – reč – obohacuje ju, rastie slovná zásoba /niektoré deti sú doslova ukecané/ - učenie - na základe logických súvislostí, dieťa už dokáže pracovať s pojmami, aplikuje logické operácie /súd , pojem/ , je kritické, stále nespokojné, často robí unáhlené závery – má tendenciu unikať od rodiny, rodičia majú prirodzene kontrolovať dieťa – dieťa je kritické voči rodičom – vzrastá záujem o druhé pohlavie, zberateľské záujmy – nekriticky preberá vzory aj názory – niektoré deti sa uchyľujú do „denného snívania“ /pozerá do blba/ , niektoré sa uzatvoria do seba, iní si nájdu dôverného alebo dobrého kamaráta – objavujú sa aj rôzne konflikty zo strany rodičov /príkazy, zákazy – dieťa to nemá rado/
city sú povrchné /kolísavé/ - dieťa je dosť neisté , má strach z neúspechu a zo zlyhania /potom je zlostné/ - dieťa je členom nejakej skupiny, ktorú spájajú spoločné záujmy /pozitívne i negatívne/ - dieťa ma dôverného priateľa, alebo priateľku – objavujú sa prvé lásky, ktorým dieťa venuje svoju pozornosť /prvé erotické alebo aj sexuálne skúsenosti – všetko najmä zo zvedavosti/ - dieťa je schopné zhodnocovať svoje postupy – existujú individuálne rozdiely v rozumových schopnostiach – deti majú potrebu byť uznávané , akceptované – tendenciu zaradiť sa do nejakej skupiny – rozvíja sa u nich sebavedomie a sebahodnotenie – prichádza ku voľbe povolania !!! /podľa rovesníkov alebo rodičov/ - ukazujú sa rozdiely v samotných schopnostiach detí, rovesníkov

IV Adolescencia :
od 16-17 - 21-22 rokov
psychické dozretie človeka a jeho upokojenie – ustáľuje sa telesný a duševný vývin – ale zvýrazňujú sa rozdiely medzi ľuďmi – človek si vytvára svetonázor, vytyčuje si životné ciele, zbiera skúsenosti, má svoje morálne zásady, presvedčenie, začína pracovať /iní študovať/
Kritéria dospelosti – 1/výber povolania a životného partnera – 2/ osamostatňovanie od rodičov a prechod na sebakontrolu – 3/ samostatnosť v rozhodovaní – 4/ emocionálna rovnováha – 4/ samostatnosť myslenia
uzatváranie manželstiev – 25-30 r – je to vekový posun oproti minulosti – telesný vývin je ustálený – silnejú funkcie všetkých orgánov a funkcií, pohyby tela sú elegantne koordinované /harmonické/ – v tomto veku je vrchol fyzickej výkonnosti človeka – rozvoj rozumových schopností /stálejšie, efektívnejšie/, zhromažďuje poznatky a rozvíja sa logicko – je prístupný logickým argumentáciam – rozvíja sa tvorivé myslenie, vytváranie vlastného názoru a státie si za ním – je to obdobie integrácie osobnosti človeka /sebautužovanie/ - človek je vytrvalejší, vie sa ovládať – venuje sa športom, má hlbšie záujmy /špecifickejšie – šport, kultúra .../ - zvýrazňujú sa talenty, záujem o svoje povolanie o spoločenské otázky, spoločenské dianie – je rozvážnejší, má odvahu a dokáže prekonávať prekážky – vzťah k druhej osobe je osobnejší , zodpovednejší a aj k sebe samému , chce zdokonaliť sám seba a aj sám seba spoznať a aj seba zdokonaliť – má svoj svetonázor – rád zaujíma extrémne stanoviská – neuznáva kompromisy, má vnútorné presvedčenie / tzv. idealizmus mladých ľudí alebo morálny perfekcionalizmus/ - jeho vzťah k dospelej osobe je iný , existuje vzájomné rešpektovanie, neznáša ironizovanie, hrubé vyjadrovanie, podceňovanie , poučovanie – nemá rád autoritatívny prístup – dokáže vidieť svoje chyby aj chyby iných a je ku nim tolerantnejší – vzťahy s druhým pohlavím sa prehlbujú /sú trvácnejšie a dôvernejšie/ - dôležité pre adolescenta je vzdelávanie a to najmä cudzích jazykov, počítačov a voľnočasové aktivity /šport a kultúrne záujmy/ - v sociálnej oblasti – má veľa priateľov, dôverného priateľa či priateľku - vek 20-25 – tvz „skorá dospelosť“ – mladý človek sa identifikuje s dospelým človekom, upresňuje si svoje životné ciele, objavuje sa nezávislosť /nie ekonomická/ od rodičov /psychická/ - adolescent má plne rozvinuté rozumové schopnosti – ohľadom citov u neho dochádza k upokojeniu, rovnováhe, umiernenosti – ako človek je vyhranenejšia osobnosť.

Motivácia

2009-05-02T00:20:00.000-07:00

- Faktory aktivizující lids.chování, zameriavajú sa na určitý cieľ, udržiavajú ho po určitú dobu. Rokovania smerujúce k uspokojovaniu určiť potreby.
- Býva spojená s em.prožitkem, kt.slouží ako signál určité potreby, prostriedok hodnotenia aktuálneho stavu, stimuluje rokovania zamerané na jej uspokojenie. Např.prožitek hladu nepríjemný pocit navodzujúci činnosť smerujúcu k konzumavi jedla. Môžu aktivovať aj príjemné emócie, např.čl. si pripravia jedlo, na kt.mi chuť.
- Motívy určujú:
SMĚR = zameranie aktivity, jej obsah, priebeh určitého správania.
INTENZITA = aktivita, intenzita úsilie vedúce k dosiahnutiu cieľa.
DĹŽKA TRVANIA = obv.ji ukončuje uspokojenie potreby, kt.ji vyvolala.
- Motívy = osobné príčiny určitého správania, kt.mu dávajú zmysel
- Vedomé a nevedomé motívy
- V motivácii sa odráža vnútorné psych.stav, somatický stav aj vplyvmi vonkajšieho prostredia
- Aktuálne motívy vznikajú v závislosti na interakcii vnútorných a vonkajších podnetov. Z hľadiska vnútorného stavu je zdrojom motívu POTREBNÝ dávajúce impulz na rokovaní, z hľadiska vonkajšieho prostredia INCENTIVE = motivačný stimul, tj.vnější podnet, kt.vyvolá vznik potreby az nej vyplývajúceho motívu.

FÁZY VÝVINU DETSKEJ REČI

2008-09-30T14:17:00.001-07:00

V. FÁZY VÝVINU DETSKEJ REČI
1. Obdobie dojčaťa
a) Predrečové hlasové prejavy:
- krik, plač (do 2. mes., vrodené vzorce správania)
- výskot a hrkútanie (od 3. mes.) - reflexná činnosť, vyžaduje si fixáciu pomocou spätnej väzby od okolia (hôuché dieťa začne hrkútať a tým, ýe spätnú väzbu nepočuje, hrkútanie nie je posilňované a vymizne)
- džavot (v 1.roku) – tzv. detská žargón, opakovanie dvojhláskových slov napr. mamama, baba, tatata.......,
b) Porozumenie slovám - 8. až 10.mes , tzv receptívna reč (rozumie viac ako hovorí)
c) Tvorenie slov - 10.až 12.mes. – v 1. roku ovláda 10 až 12 jednoduchých slov

2. Obdobie batoľaťa
a) Fáza jednoslovnej situačnej vety (1až 1,5 roka) - pa pa = ideme von, ham, ham = chcem jesť.... a pod.)
b) Viacslovné neohybné (agramatické) vety (1,5 až 2 roky)
c) Gramatické obdobie (2 až 2,5 roka) – začiatok používnaia gramatických pravidiel pri vyjadrovaní

3. Predškolský vek
Fáza zdokonaľovania (od 3. až do 6.rokov)
(do 5 rokov v rámci normy môže pretrvávať fyziologická hatlavosť, čo je „huhňavá reč„, nejasná výslovnosť)
Poznámka: s dieťaťom je potrebné hovoriť zrozumiteľne, láskavo korigovať, neskákať do reči, trpezlivo počkať kým samo dieťa vyjadrí myšlienku a čo najčastejšie konverzovať už od narodenia. Dospelý tým poskytuje dieťaťu „zrkadlo„, ktoré môže napodobňovať.

VI. FÁZY VÝVINU DETSKEJ KRESBY
1. až 3.rok - fáza čmárania, tlačenie ceruzky o papier, presahovanie rámca papiera
3. rok - obkreslí podľa predlohy kruh a X, kresbu pomenúvaná dodatočne
4. rok – kresba hlavonožca (kruh z ktorého priamo vychádzajú nohy a ruky vo forme priamych čiar) – najjednoduchšia kresba ľudskej postavy; nakreslí kruh; kreslí so zámerom
5. rok - transparentná kresba („priesvitná„, vidno vnútro), dokonalejšia kresba ľudskej postavy (viac detailov, viac správnych proporcií a častí tela)
6. rok - školsky zrelá kresba ľudskej postavy (všetky detaily), kreslí dej, činnosť, udalosti,
7. až 8.rok - kresba z profilu, obdobie tzv. popisného realizmu (kreslí to čo vie)
10. rok – kresba krajiny, obdobie tzv. vizuálneho realizmus (kreslí to čo vidí).

VÝVIN ROLE PODĽA POHLAVIA

2008-09-30T14:16:00.002-07:00

IV. VÝVIN ROLE PODĽA POHLAVIA (rodovej role)

1. Imprinting (nar. - 1r) – vpečatenie
- v tomto období je dôležité, aby rodičia akceptovali pohlavie dieťaťa, ktoré sa narodí/lo – ich správanie posilňuje tie prejavy dieťaťa, ktoré korešpondujú s dievčenskou alebo chlapčenskou rolou a ostatné potláča. Ak rodičia neakceptujú dané pohlavie dieťaťac, môžu vzniknúť základy sexuálnej deviácie v dospelosti (správanie nevhodné vzhľadom k pohlaviu dieťaťa)
2. Sexuálna identita (1r - 2 až 2,5r) – dieťa vedome chápe svoje pohlavie (som CH/D), chápe odlišnosti medzi chlapcami a dievčatami
- ak dieťa vyrastá bez otca (najmä chlapci) dospieva k sexuálnej identite neskôr
- pozitívna akceptácia vlastného pohlavia ........cítime sa dobre, je to základ pozitívneho sebahodnotenia, základ sebavedomia
- maskulinita a feminita sú naučené sociálne role – výsledok sociálneho učenia, ovplyvneného výchovou, sociokultúrnymi vplyvmi
3. Sexuálna identifikácia (3r – 6r) – dieťa sa identifikuje so svojim modelom rodovej role - rozlišujeme pohlavnú rolu (biologický základ) a „gender„ rolu (rodovú rolu, ktorá zahŕňa sociálne chápanie mužskej a ženskej role, tzv. sociálna pohlavná rola – obsahom sú stereotypy, ktoré predstavujú systém sociálnych očakávaní vymedzujúcich žiadúce správanie muža a ženy)
- v 4.roku dieťa chápe, že pohlavná identita je trvalým a stabilným znakom a nezmení sa ani pri zmene úpravy zovňajška

MODELY PRE IDENTIFIKÁCIU

Matka - pre dcéru identifikačný model a pre syna model partnerky (učí sa zaobchádzať so ženou, s osobou s odlišným myslením)
Otec – pre syna identifikačný model, pre dcéru model partnera (výber partera môže byť u dcéry ovplyvnený modelom otca – podobný alebo úplne odlišný)
Rodičia sú primárne modely sociálnej interakcie a sú aj kontrolou (tým, že sú i primárne modely rodovej role)
Ako primárne modely sú dôležité do 6r. veku dieťaťa (sekundárnymi modelmi sa stávajú po 6.r.) – potom hrá dôležitú úlohu napr, učiteľova/-kina osobnosť
Po 8r. sa objavujú i sekundárne modely známych a významných ľudí

PODMIENKY IDENTIFIKÁCIE S RODOVOU ROLOU

1. existencia správneho modelu

2. kompetencia modelu (vnímanie modelu dieťaťom je ovplyvnené vnútrorodinnou komunikáciou – model musí dieťaťu imponovať) Ak je žena napr.vykorisťovaná vo vzťahu vo svojej ženskosti, za to, že je empatická a nežná-dcéra sa vzbúri a odmieta sa idnetifikovať s matkou. Ak sa muž a žena dehonestujú, znevažujú navzájom – znižuje sa ich kompetencia ako modelov (ak partner niečo povie druhý partner nesmie znevažovať jeho výchovný prístup k dieťaťu)
3. Existencia pozitívneho citového vzťahu k modelom
4. Interakcia medzi modelom a partnerom

VÝVIN SEBAUVEDOMENIA (JA, EGA, SELF)

2008-09-30T14:16:00.001-07:00

III. VÝVIN SEBAUVEDOMENIA (JA, EGA, SELF)

McCLELLANDOV MODEL VÝVINU JA (SELF)
(Autor rozlišuje etapy podľa lokalizácie zdroja energie, ktorú dieťa získava pre vývin vlastného sebauvedomenia. Model sa týka vývinu JA ako základu, jadra osobnosti. Autor rešpektoval proces vývinu ako biodromálny. podobne ako Erikson).
1. JA +NIE JA (0-2r.)
-JA novorodenca je spojené s matkiným, JA a nie JA nie je ešete oddelené
-zdroj budúceho JA závisí od intenzity spojenia s matkou- čím bližší vzťah s matkou, tým viac energie pre rozvoj vznik a rozoj JA
2. Osamostatňovanie - JA SÁM (2-8r.) – realizujú sa rôzne aspekty procesu osamostatňovania-rozvoj motoriky, nezávislosť na kŕmení, chôdza, reč, v 6.r. – základ gramotnosti
-zdroj energie pre rozvoj JA závisí od zážitkov, ktoré dieťa má v tomto období osamostatňovania, čím menej negatívnych zážitkov, tým viac enegie
3. Súperivé presadzovanie - JA NAD NIEKÝM (8-12r.) – zdroj sily pre rozvoj JA nachádzajú v zážitkoch z prevahy, nadvlády nad niekým sú viazané na individuálne dispozície), u chlapcov skôr fyzické súboje, u dievčat verbálne súboje
-z psychologického hľadiska je potrebné tieto aktivity kontrolovať a z vývinového pohľadu zabezpečiť, aby každý jedinec zažil tento zážitok z prevahy, aby v niečom vynikal (prijatie prehry, zážitok víťazstva..)
4. JA S NIEKÝM (12-18r.) – dochádza k pochopeniu rovnocennosti nás všetkých, zdroj energie je v ocenení kooperácie, cesta k dospelosti,
-ak jedinec dosiahne a rozvíja túto etapu, je pravdepodobné, že prežije celý život ako zrelá osobnosť, v niektorej etape však môže dôjsť ku stagnácii a jedinec na nej môže zotrvať celý život...

VŠEOBECNE PLATNÉ FÁZY VÝVINU SEBAUVEDOMENIA (SELF, JA) - je nevyhnutné, aby bol tento proces u dieťaťa spojený s pozitívnym hodnotením a následne vytvoreným pozitívnym sebahodnotením
1. prvotná telesná schéma – od nar. do 1.roka
- dieťa získava schopnosť odlíšiť svoje telo od okolitých objektov, je to prvotný zážitok seba
(v 3.až 4.mesiaci si dieťa uvedomuje horné končatiny, v 6.mesiaci aj dolné končatiny, vedome siaha po predmetoch a získava zážitky z vlastnej aktivity)
2. uvedomenie si autorstva svojich činov a ich účinku – medzi 1. a 2. rokom
- korešponduje s časťou prvej fázy vývinu kognitívnych procesov podľa Piageta (fáza senzomotorickej inteligencie)
3. verbalizácia – medzi 2. a 3. rokom - dieťa o sebe hovorí v 3.osobe singuláru
4. dosiahnutie sebauvedomenia – okolo 3. roku
- spája sa s dosiahnutím sexuálnej identity a identifikácie (ja som chlapec/ ja som dievča a správam sa podľa toho)

L. KOHLBERG (1976) rozpracoval J.Piagetovu kognitívno-vývinovú teóriu

2008-09-30T14:15:00.000-07:00

L. KOHLBERG (1976) rozpracoval J.Piagetovu kognitívno-vývinovú teóriu a uvádza tri hlavné úrovne mravného vývinu: predkonvenčnú, konvenčnú a postkonvenčnú úroveň a každá z nich pozostáva z ďalších dvoch fáz.
a) Predkonvenčná úroveň (4. – 10. rokov) - rozdelená na:
- 4. – 8.r. štádium „dobra„ (pre ktoré je charakteristické úplné zameranie dieťaťa na poslúchnutie alebo neposlúchnutie dospelého, s očakávaním nasledujúceho trestu alebo odmeny),
- 8. –10. r. štádium inštrumentálnej morálky (dieťa koná v zhode s určitými príkazmi a zákazmi a očakáva určité výhody, alebo sa snaží vyhnúť nepríjemnostiam-teda správanie je inštrumentálne-je nástrojom k dosiahnutiu cieľa).
b) Konvenčná úroveň (10. –13. r.) – preberanie platných noriem ako vnútorného regulátora má spočiatku charakter :
- tzv. morálky dobrého dieťaťa (dieťa koná tak, ako sa od „dobrého„ dieťaťa očakáva, čo mu slúži na udržiavavnie dobrých vzťahov z inými) a neskôr
- morálky svedomia a autority (dieťa koná tak, aby predišlo kritike od autority alebo vlastnému pocitu viny, na ktoré by ho odsúdilo vlastné svedomie).
(vnútorné zásady sú formulované leb všeobecne (je správne byť poslušný) a bez ohľadu na okolnosti (kto rozbil 10 tanierov omylom si zaslúži väčší trest ako ten, kto rozbil 1 naschvál)
c) Postkonvenčná úroveň (nad 13. r.) - rozdelená na:
- štádium morálky ako spoločenskej zmluvy (dospievajúci koná v zhode so sociálnymi normami, pretože chápe, že práva jednotlivca a celej spoločnosti by mali byť chránené. Začína zvažovať rozpor medzi spoločenskými a individuálnymi potrebami),
- štádium morálky vyplývajúcej z univerzálnych etických princípov (jedinec sa správa podľa zvnútornených noriem preto, aby sám seba nemusel osudzovať. Správa sa podľa vety: mravné zákony platia pre všetkých, teda ja pre mňa).
Dôležité je, že pri dosahovaní rôzneho stupňa morálnej úrovne existujú významné interindividuálne a rodové rozdiely, resp. u niekoho môže ísť o prekrývanie všetkých troch úrovní a len časť populácie dosiahne postkonvenčné štádium mravného vývinu.

TEÓRIA MORÁLNEHO VÝVINU

2008-09-30T14:14:00.004-07:00

4. TEÓRIA MORÁLNEHO VÝVINU

POZNÁMKA - na skúšku postačí vedieť jedného z autorov, podľa vlastnej voľby
Morálny vývin človeka je jedným z aspektov celkového sociálneho vývinu jedinca. Proces, ktorým sa tento vývin realizuje, nazývame socializácia a uskutočňuje sa prostredníctvom mechanizmov sociálneho a kognitívneho učenia. Obsahom mravného vývinu je osvojovanie hodnôt, mravných ideí, mravných cieľov a noriem, t.j. určitého hodnotového systému a súboru pravidiel konania a správania ako súčasti spoločenského vedomia (Nakonečný, 1995).
V jednotlivých ontogenetických etapách má mravný vývin určitú úroveň, ktorá je vyjadrená pojmom morálna zrelosť a zahŕňa úroveň morálnej orientácie, morálnej regulácie, morálneho prežívania a prejavuje sa morálnym správaním a konaním.
Výskumami starších autorov bola zistená predovšetkým významná závislosť mravného konania na veku, kognitívnej a sociálnej úrovni jedinca. V tomto zmysle hovoríme o etapách morálneho vývinu v detstve a počas dospievania.

J. Piaget (1967) rozlíšil tri základné etapy vývinu morálky u dieťaťa:
a) Heteronómna morálka (4 - 10 r.), kedy je konanie dieťaťa určované normami prevzatými od druhých ľudí, najmä rodičov. Ide teda viac-menej o pasívne preberanie mravných noriem. Emocionálnu bázu tohoto štádia predstavuje rešpekt, ktorý je sýtený ambivalentnými citmi náklonnosti a strachu z autorít (predškolský vek je obdobie tvorby základov budúcej morálky, dieťa ešte nemá morálne vlastnosti, iba sa učí čo je dobré a čo zlé, a to na základe sociálneho učenia, posilnenia reakcií, hodnotenia-pričom mravné hodnotenie u dieťaťa závisí na autorite dospelého).
b) Motív konania (11 – 12 r.) obdobie kedy dieťa berie ohľad pri hodnotení prečinu na situáciu, podmienky a pohnútky, ktoré ku konaniu viedli- neočakáva, že by za rovnaké správanie musel prísť rovnaký trest.
c) Autonómna morálka (10 – 20r.), ide o štádium kooperujúcej morálky. Dieťa chápe normy skôr ako prejav dohody, ktorú dobrovoľne akceptuje. Objavuje sa a postupne začína dominovať nad poslušnosťou a rešpektom cit spravodlivosti. Dieťa sa stáva nezávislejšie na hodnotení dospelého, chápe, že jedna vec môže mať viacero hľadísk. Ak jedinec dosiahne štádium autonómnej morálky, jeho konanie je už určované zvnútornenými normami, ktoré sa stávajú súčasťou jeho osobnostnej štruktúry.

PIAGETOVA TEÓRIA VÝVINOVÝCH ŠTÁDIÍ - KOGNITÍVNY VÝVIN V DETSTVE

2008-09-30T14:14:00.003-07:00

c) Štádium KONKRÉTNYCH OPERÁCIÍ (7-12r.) – vecné nazeranie na realitu. Názov štádia súvisí s tým, že dieťa síce narába s abstraktnými pojmami, ale robí to iba vzhľadom ku konkrétnym predmetom – tým ktoré môže vnímať zmyslami (napr. pri vyučovaní používať napr. „koľko kolobežiek a koľko trojkoliek je možne poskladať z 7 riadidiel a 19 kolies)
- dieťa dokáže do určitej miery logicky premýšľať o predmetoch udalostiach (analýza, syntéza, generalizácia, komparácie)
V 6.r. chápe stálosť počtu, v 7.r. množstva, v 9r. hmotnosti. Triedi predmety podľa rôznych vlastností adokáže ich zoradiť podľa jednej vlastnosti, napr. veľkosti.

Charakteristické prejavy poznávacích funkcií:
- kognitívny egocentrizmus (premieta sa do otázok typu „tá rieka tečie aj keď spíme?„, + dočasne znížená schopnosť pochopiť, že niekto iný má iné stanovisko, prejavom pokroku je relativizácia subjektívneho náhľadu napr. „Pre mňa to nie je horúce„)
- magickosť (dieťa je presvedčené, že môže ovplyvňovať dianie v okolí slovom alebo predstavou, napr. „ak sa budem sústrediť privolám otca domov„)
- antropomorfizmus (prisudzovanie ľudských motívov a vlastností veciam , napr. „slnko svieti, pretože je poslušné„)

- dieťa si medzery v zapamätanom dopĺňa fantastickými myšlienkami a vlastnými domnienkami (prejavuje sa len do 6.roku ide o „detskú lož„, tzv. lož z fantázie, o ktorej je dieťa presvedčené, že to klamstvo nie je. Z toho vyplýva, že nie je vhodné dieťa v tomto prípade trestať, je to traumatizujúce).

d) Štádium FORMÁLNYCH OPERÁCIÍ (12r.vyššie) – dokáže logicky myslieť o abstraktných pojmoch (už rozumie pojmom napr. krása, etika, dobro) a systematicky testovať hypotézy. Abstrakcia je základnou podmienkou prechodu k tomuto štádiu. Dospievajúci už nemusí ulpievať na konkrétnych javoch, môže operovať so zástupnými znakmi. Myslieť formálne znamená myslieť nezávisle na konkrétnych javoch.
Dospievajúci sa zaoberá abstrakciou, budúcnosťou a ideami, teda dosahuje rovnaký spôsob myslenia ako u dospelých, pretože dokážu myslieť v čisto symbolických pojmoch.
.........................
Pre Piageta vývin končil v štádiu formálnych operácií, ale v súčasnosti sa odborné ruhy zhodujú v tom, že je možné rozlíšiť ďalšiu fázu, ktorá sa objavuje v mladšej dospelosti, a to fázu postformálneho myslenia.

PIAGETOVA TEÓRIA VÝVINOVÝCH ŠTÁDIÍ - KOGNITÍVNY VÝVIN V DETSTVE

2008-09-30T14:14:00.001-07:00

b) PREDOPERAČNÉ ŠTÁDIUM (2 – 7r.) – tiež nazývané symbolické a predpojmové myslenie, dieťa sa učí používať jazyk a slová reprezentujú reálne reprezentácie objektov v jeho predstavách a v slovách - teda používa symboly (dôkazom je napr. to, že 3r. dieťa používa palicu akoby bola kôň, jazdí na nej, bábika môže byť niekedy mamičkou neikedy dieťaťkom...)

- dieťa vytvára predpojem – čo je označenie pre skutočnosť, že dieťa nedokáže zovšeobecňovať a teda každý pojem má svoju jedinečnú konkrétnosť (pes, ktorého vidí považuje za totožného s tým, ktorého videl niekedy inokedy a inde.., nechápe, že existuje „kategória psov„)

- usudzovanie u batoľaťa je prelogické (ešte nemá symboly logicky organizované, ešte nechápe určité pravidlá a operácie ako myšlienkový postup k spracovaniu informácií a že tento postup má aj svoj protiklad, napr. že kruh môžeme rozdeliť na 4 časti ako pizzu nadiely, alebo z dielov poskladať opäť kruh......teda dieťa nie je schopné tzv. konzervácie - teda nedokáže pochopiť, že zmena vonkajšia nemusí spôsobiť aj zmeny vnútorné, napr. že množstvo vody ostane rovnaké aj keď ju prelejeme z úzkej nádoby do širokej. V tomto štádiu dominujú zrakové dojmy, na ktoré sa dieťa spolieha, teda zmeny v kvalitách navonok viditeľných sú pre ne významnejšie ako vo vnútri. Podľa Piageta je tento jav spôsobený aj decentráciou, t.j. tým, že dieťa v tomto veku nie je schopné zamerať svoju pozornosť súčasne na viac ako len jeden aspekt situácie (dieťa triedi predmety len podľa jedného znaku – napr. ak má vybrať červené kocky, tak dokáže vybrať buď kocky, alebo všetky červené hračky, pričom dominuje skôr tvar ako farba).
Nápady: Nácvik konzervácie - rozstrihať a skladať pohľadnice,
hry na generalizáciu - „všetko letí, čo má krídla„ (vytvára si kategóriu objektov podľa istých spoločných znakov)

V myslení batoľaťa prevažuje egocentrizmus, subjektivita a imaginácia.
Zvláštnosti uvažovania batoľaťa (prelogické s prvkami fantázie):
- bezprostredná väzba na osobné presvedčenie o kauzalite javu, napr. „Pes pláva lebo je žltý„,
- používanie vecí chápe dieťa výhradne z hľadiska účelu pre ľudí, napr. „more je preto, aby mali kde plávať lode„,
- dieťa vychádza z jedinej známej príčiny všetkého, všetko niekto stvoril,
- oživovanie vecí, napr. „slniečko sa smeje„,
- prisudzovanie vlastnej vôle oživeným veciam, napr. „bábika chce spať„.

- riešenie problému prebieha zväčša „pokusom a omylom„ (pokusy s presypávaním korálok, prelievaním vody)
- rozvoj poznávania je podnecovaný nutkavou „orientačnou potrebou„, realizovaný v manipulačnej činnosti (dokonca i deštrukčná činnosť je istým výskumníckym prínosom, takže sa majú tlmiť až presiahnu hranice)...teda pozor na prílišnú úzkostlivosť rodičov pri osamostatňovaní dieťaťa.

PIAGETOVA TEÓRIA VÝVINOVÝCH ŠTÁDIÍ - KOGNITÍVNY VÝVIN V DETSTVE

2008-09-30T14:13:00.001-07:00

a) SENZOMOTORICKÉ ŠTÁDIUM (nar.-do 2.r.) – -označenie senzomotorické štádium súvisí s tým, že v tomto období je významná súvislosť medzi motorikou a vnímaním u detí, dieťa je plne zamestnané objavovaním vzťahov medzi svojou aktivitou a následkom týchto aktivít (ako ďaleko je nutné siahnuť keď chce chytiť hračku, že ruka je časť tela a zábradlie postielky nie je..)

- do 2 mesiacov (novorodenec) sa prejavuje len reflexne (len vrodená výbava)
- od 2 do 4. mes. - sa na základe zdokonalenia senzoricko motorickej koordinácie (oko-ruka, koordinácia sluchovej, zrakovej a pohybovej činnosti, napr. dieťa venuje pozornosť tomu, čo má v ruke) + objavujú prvé úmyselne opakované skúsenosti
- od 5. až do 8. mesiaca – obdobie tzv. kruhových reakcií, opakované skúsenosti sa osvojujú a ďalej sa nielen precvičujú (funkčná asimilácia), ale aj obohacujú o ďalšie variácie (zovšeobecňujúca asimilácia) a modifikujú vzhľadom k situácii (diferenciačná asimilácia) napr.ťahá šnúrku, aby hýbalo hračkou, trasie hrkálkou, aby vyvolalo zvuk.
- od 8. mesiaca začína rozlišovať medzi „cieľom a prostriedkom„ (dieťa si vedome volí aktivitu, aby dosiahlo cieľ.......prejav praktickej inteligencie, kde podmienkou je vytváranie istých názorných kombinácií počas činnosti a určitá anticipácia (predvídanie účinku vlastných aktivít), následne chápe stálosť predmetov v čase (dieťa si uvedomuje, že predmety ďalej existujú aj keď ich zmyslami nevníma (dôkazom je napr. hľadanie hračky za knihou, napr. spočiatku -do 8.mes.- dieťa hračku, ktorú mu náhle ukryjeme nehľadá, ale správa sa tak, akoby hračka prestala existovať-nevie, že stále existuje aj keď ju práve nevidí. V 10. m. dieťa začne hračku aktívne hľadať – dieťa dosiahlo mentálnu reprezentáciu neprítomného predmetu).
- 10 až 12 mesačné dieťa by malo zvládnuť použitie aj iných predmetov (palica na dosiahnutie predmetu..) = je teda schopné riešiť situácie na základe vhľadu (náhle pochopenie súvislostí napr. dieťa použije nejaký predmet na dosiahnutie hračky...)

Zhrnutie: dieťa odlišuje seba od okolitých objektov, rozpoznáva seba ako aktívneho činiteľa a začína zámerne konať. Účinok týchto činností - expeimenty pomáhajú dieťaťu vytvárať pojem samého seba ako jedinca oddeleného od okolitého sveta.

PIAGETOVA TEÓRIA VÝVINOVÝCH ŠTÁDIÍ - KOGNITÍVNY VÝVIN V DETSTVE

2008-09-30T14:12:00.002-07:00

3. PIAGETOVA TEÓRIA VÝVINOVÝCH ŠTÁDIÍ - KOGNITÍVNY VÝVIN V DETSTVE

-súčasný psychológovia popisujú charakteristiky zmien, ktoré prebiehajú v kognitívnom vývine v priebehu detstva pod vplyvom teórií významného psychológa a mysliteľa Jeana Piageta (1896-1980)
-pôvodne sa názory psychológov rozdeľovali do dvoch táborov – jeden tábor „biologický„ zdôrazňoval vplyv dedičnosti so zameraním na proces zrenia a druhý tábor zdôrazňoval vplyv výchovy so zameraním na prostredie a proces učenia. Piaget na rozdiel od nich sa zameral na interakciu medzi prirodzenými schopnosťami zrenia dieťaťa a jeho prostredím .

Dieťa bolo podľa Piageta v tomto procese aktívne, bolo chápané ako „skúmajúci vedec„, ktorý realizuje experimenty s okolím a zisťuje čo sa stane (čo sa stane s polievkou, keď drgnem do stola?, ako chutí otcova aktovka?...a pod.) Tieto experimenty vedú dieťa k tomu, že si vytvára svoje teórie o tom, ako svet funguje – Piaget tieto teórie nazýval schémy. S týmto spôsobom poznávania sveta súvisia dva pojmy - dieťa sa stretne s niečim novým a vysvetľuje si to podľa schémy, ktorú už používa, snaží sa nové poznatky zahrnúť do už existujúcej schémy – tento proces sanazýva asimilácia. Ak schéma na vysvetlenie nepostačuje, tak sa túto schému snaží modifikovať a týmto spôsobom sa snaží upraviť a rozšíriť svoje chápanie sveta - revíziu schém nazval Piaget akomodáciou.

Piaget vytvoril svoju teóriu na základe empirického skúmania vlastných detí (pozorovanie a pýtanie sa...prečo sú ich odpovede také aké sú, ako došli k odpovediam, ). Na základe svojich pozorovaní rozdelil kognitívny vývin dieťaťa do 4 hlavných štádií (dôležité je, že v súčasnosti sa potvrdila postupnosť priebehu týchto štádií, ale nepotvrdilo sa vekové vymedzenie. Oveľa väčší význam má podnetovosť okolia a stimulácia.

ERIKSONOVA BIODROMÁLNA TEÓRIA

2008-09-30T14:12:00.001-07:00

5. Identita vs roztrieštenosť, zmätenosť rolí (konfúzia identity) (12. až 18.rok) – v žiadnom inom období si nie sú tak blízko „prísľub objavenia seba samého„ a „hrozba zo straty seba samého„ Objavuje sa neistota z prežívania vlastnej role – kto som Ja? a ako sa na mňa pozerajú iní?. Vzniká neistota, zmätok vo vlastnom vnútri, neschopnosť rozumieť sebe samému, neschopnosť prevziať určité role. Chýbajúca identita vedie k vnútorným zmätkom, k zmäteniu rolí. Konfúzia identity u adolescentov nie je zriedkavosťou – dostávajú sa do konfliktných situácií, chcú uskutočniť dôležité rozhodnutia, ale necítia sa byť na ne pripravení. Sú sebavedomí, ale sú aj v rozpakoch. Preto je ich správanie často inkonzistentné. Vyrovnanie sa z týmto obdobím môže prebiehať prostredníctvom nadobudnutia negatívnej identity (cez projekciu, ja nie som zlí, to iní), alebo kolektívnej identity (stereotypia v obliekaní, vyjadrovaní...), či pomocou identifikácie (stotožnenie sa s modelom) ..... čo korešponduje s dobou odkladu prijatia dospelosti, s dobou psychosociálneho moratória.
(ctnosť=vernosť, osobná zodpovednosť zvolenému povolaniu, vlastnej životnej filozofii)
6. Intimita vs izolácia (19. až 30.rok) – v tomto období je typické nadväzovanie sociálnych vzťahov. Vytvára sa zmysel pre vlastnú aj cudziu psychickú intimitu, potrebu intímne sa priblížiť k druhému človeku. Je to základ zmysluplného, trvajúceho vzťahu s osobou opačného pohlavia. Ak jedinec nie je schopný tento vzťah vytvoriť dostáva sa do psychickej izolácie-kedy sú jeho vzťahy povrchné a nenaplňujúce. Nie je schopný prejaviť vyššiu mieru empatie.
Intimita je zdravím spojením vlastnej identity s identitou druhého človeka bez strachu, že človek stratí seba samého. V priaznivom prípade dosahuje človek skutočnú intimitu a zblíženie s druhým a akceptuje, že je potrebné prispôsobiť sa partnerovi aj za cenu obetí a kompromisov. (ctnosť=láska)
7. Generativita (plodnosť) vs stagnácia (31. až 60. rok) – v tomto období ľudia dosahujú najvyššie životné vrcholy (pozícia, potomstvo, tvorivé myšlienky..), naplňujú svoje životné hodnoty a ciele. Ide o obdobie najvyššej produktivity a rastu osobnosti. Človek je schopný prejavovať sociálnu zrelosť, nadosobné záujmy....získava tým stále viac sociálny skúseností. Dominujúcou je túžba starať sa o niekoho, kto ma potrebuje, resp. konštruktívne prispieť k sociálnemu prostrediu. Ak sa nepodarí naplniť tieto ciele a vzťahy, dochádza k redukcii a obmedzovaniu života na konzumný životný štýl. Takýto človek podlieha vplyvu konformizmu, objavuje sa „radarová„ morálka (morálne sa správam vtedy, ak z toho niečo mám a cítim, že som pozorovaný), prichádza únava, apatia, oploštenie interpersonálnych vzťahov, človek je viac recepčný (prijíma), rigidnejší, pasívnejší – jeho psychický rozvoj stagnuje. V tomto období sa objavuje prvé životné bilancovanie a spadá sem aj kríza stredného veku. !ctnosť=starostlivosť)
8. Integrita vs pochybovanie (zúfalstvo) (61. a vyššie) – integrita je vrcholne pozitívnou akceptáciou seba samého, celej svojej minulosti aj smrti, súvisí s pocitom osobnej spokojnosti - je maximom, čo môže osobnosť dosiahnuť. Takýto človek vplýva veľmi pozitívne i na iných. Ak ohliadnutie a bilancovanie osobnú spokojnosť neprináša (podmienkou je aj pozitívne vyriešenie všetkých predošlých psychologických kríz), potom sa jedinec dostáva do stavu zúfalstva, ktoré znamená, že jedinec nie je schopný zmieriť sa sa so svojim životom, prežíva beznádej.

ERIKSONOVA BIODROMÁLNA TEÓRIA

2008-09-30T14:11:00.000-07:00

2. ERIKSONOVA BIODROMÁLNA TEÓRIA (bio dromos = životná cesta)
Iným slovom, ide o tzv. epigenetickú teóriu = epigenéza naznačuje, že jeden prvok vzniká na základe iného v čase a priestore. Tým sa vyjadruje sled štádií a ich hierarchia (bio dromos ako životná cesta).
Autor rozlišuje 8 vekov vývinu a utvárania osobnosti. V priebehu každého „veku„ dochádza k riešeniu psychologickej krízy. Táto kríza predstavuje napätie medzi dvomi protikladnými tendenciami - pozitívnej a negatívnej. Teda predstavuje možnosti rastu, ale aj ohrozenie, stagnáciu. Rast nastáva, ak je kríza pozitívne vyriešená. Vyriešenie krízy prináša spevnenie ega - čo autor nazýva ctnosť. Ohrozenie spočíva vo vyhýbaní sa riešeniu samotnej krízy. Ak k tomu dôjde, prevládne negatívny pól (ctnosť nevznikne, ego je oslabené a psychický vývin stagnuje).
„Kríza nie je niečo, čomu sa máme byhnúť, ale je to výzva, ktorú máme dobre zvládnuť.„

8 vekov (vývinových štádií)
1. Bazálna istoty verzus neistota (1.rok života) – vytvára sa základ buď prosociálnej alebo egocentrickej osobnosti. Dieťa sa narodením dostáva do neistoty, pričom len intenzívny fyzický kontakt s matkou a predvídateľnosť jej správania (stereotypie v starostlivosti o dieťa...) mu môže stratený pocit bezpečia opäť nahradiť. Dieťa sa učí matke dôverovať a prostredníctvom toho aj sebe. Ak dieťa tento kontakt nemá presadzuje sa negatívna tendencia - neistota u dieťaťa, ktorá brzdí jeho ďalší vývin. (ctnosť=nádej)
2. Autonómia vs pochybnosť (2.a 3.rok ) – obdobie, v ktorom sú charakteristické osamostatňovacie snahy u dieťaťa (nové činnosti – chôdza, reč, ovládanie vyprázdňovania, dieťa realizuje prieskum okolia a manipuluje s predmetmi). Spolu s rastúcou autonómiu rastie aj sebadôvera. Avšak, ak je dieťa za tieto aktivity trestané môže z vlastných samostatných činností nadobudnúť strach a pochybnosti o vlastných schopnostiach. Dôležitá je vyváženosť medzi „zadržovaním„ (obmedzovaním) a „púšťaním„ – tak v nácviku hygienických návykov, ako aj v prieskumnej činnosti dieťaťa do priestoru. (ctnosť=vôľa)
3. Iniciatíva vs vina (pocit viny) (4. a 5.rok) – dieťa je veľmi iniciatívne v poznávaní a objavovaní fyzického aj sociálneho sveta - ak má dieťa príliš veľa negatívnych spätných väzieb môžu sa u neho vyvolať pocity viny a pokles iniciatívy vo vzťahu k týmto aktivitám. Dôležitá je správna reakcia rodičov na aktivitu dieťaťa, ktorej výsledkom je pocit slobody a udržiavanie iniciatívy. (ctnosť=účelnosť)
4. Snaživosť, pracovitosť vs menejcennosť (6. a 11.rok) – dieťa prechádza od hry k učebným činnostiam. Vyžaduje sa senzomotorická koordinácia, správna manipulácia s predmetmi, zručnosti. Dieťa sa zapája do plnenia sociálnych úloh, rozvíja sa výkonová motivácia. Dieťa je v tejto etape usilovné a snaživé. Úspech vyvoláva radosť, naopak neúspech vyvoláva pocit viny. Aj mnoho negatívnych spätných väzieb alebo trestov a málo pozitívnych emocionálnych zážitkov, ktoré by podporili jeho cieľavedomosť vyvtvára riziko vzniku pocitov menejcennosti (pochyby o vlastnej hodnote a kompetenciách). (ctnosť=kompetencie)

MODELY PSYCHICKÉHO VÝVINU

2008-09-30T14:10:00.002-07:00

II. MODELY PSYCHICKÉHO VÝVINU

1. FREUDOV MODEL PSYCHOSEXUÁLNEHO VÝVINU V DETSTVE
(vychádzal zo zdroja uspokojovania biologických a psychických potrieb dieťaťa...) Neuvažoval o ďalšom vývine, končí na úrovni dospievania.
Freud popisuje tieto štádiá :
1. orálne (od narodenia do 1,5r.) – uspokojenie potrieb dieťaťa prebieha prostredníctvom dotykov s ústami (dieťa je napr. dojčené, okolité predmety sa snaží vkladať do úst, dieťa „žije ústami„)
2. análne (od 1,5r do do 3r) – saturácia potrieb dieťaťa prebieha prostredníctvom vylučovacích aktivít (dieťa si v tomto období osvojuje základné hygienické návyky a pozornosť rodičov sa upriamuje častokrát práve na vylučovanie dieťaťa, pričom dieťa pritom zažíva pozitívne emocionálne reakcie rodičov. Ak sa dieťa pri vylučovaní stretne s negatívnou spätnou väzbou či trestami od rodičov, môže zareagovať psychogénnou zápchou (vylučovanie môže používať na manipuláciu s rodičmi)
3. falické (od 3r.- do 6r) – uspokojovanie potrieb dieťaťa sa uskutočňuje prostredníctvom manipulácie s pohlavnými orgánmi. V tomto období prebieha identfikácia s rodovou rolou. Dieťa pozoruje, vníma a uvedomuje si pohlavné rozdiely a bezprostredne sa porovnáva s inými deťmi, čo nemožno považovať za prejavy patológie (ako si to často rodičia myslia). Je dôležité dieťa za takéto aktivity netrestať, pretože tu hrozí riziko problémov s prijatím vlastnej sexuality, začiatok procesu identifikácie s rolou podľa pohlavia.
4. latentné (od 6r. – do 12r) – obdobie stagnácie, bez výrazných prejavov v psychosexuálnom vývine
5. genitálne (od 12r.vyššie) – rozvíja sa vlastný pohlavný život, smeruje k vyhľadávaniu heterosexuálnych interakcií.

DOSPELOSŤ

2008-09-30T14:10:00.001-07:00

DOSPELOSŤ

MLADŠIA DOSPELOSŤ (mecitma)
20 - 30r..+-7r., DM=relatívne dovŕšenie duševnej dospelosti, HM=vrchol telesnej a psychickej výkonnosti
Vývinové úlohy:
- udomácnenie sa, resp. osvojenie si dvoch základných životných rolí - rodinnej a profesijnej.
- Výber životného partnera.
Podľa Eriksona (25 - 60r. = generativita vs stagnácia)

STREDNÁ DOSPELOSŤ (adultium)
30 - 45r.+-7r., DM=vrchol telesnej a psychickej výkonnosti, HM=začiatok klimaktéria u žien a andropauzy u mužov
Vývinové úlohy:
- životné vyvrcholenie,
- vyváženosť involučných a evolučných zmien,
- zvládnutie životných úskalí,
- získavanie životných skúseností,
- rodičovské výchovné pôsobenie, budovanie kariéry.
Podľa Eriksona (25 - 60r. = generativita vs stagnácia.....prebieha aj počas staršej dospelosti)

STARŠIA DOSPELOSŤ (interevium)
45 - 60r.+-10r., DM=začiatok klimaktéria u žien a adrenopauzy u mužov, HM=odchod na dôchodok
Vývinové úlohy:
- prechod medzi produktívnymi a neproduktívnymi procesmi,
- príprava na odchod na dôchodok,
- akceptácia príchodu starnutia,
- aktívny životný štýl pre udržanie práceschopnosti do vysokého veku.

STAROBA

MLADŠIA STAROBA (ranná staroba)
60 - 75r., DM=odchod na dôchodok s plnou sebestačnosťou
Podľa Eriksona (60r.vyššie = integrita vs zúfalstvo......prebieha počas celého obdobia staroby)
STREDNÁ STAROBA (pokročilá, kmeťstvo)
75 - 90., čiastočná sebestačnosť
KRAJNÁ STAROBA (patriarchum)
nad 90r., zasiahnutá osobnosť, JA narušené, možnosť výskytu patologických príznakov

DOSPIEVANIE

2008-09-30T14:09:00.002-07:00

DOSPIEVANIE

STARŠÍ ŠKOLSKÝ VEK (puberta, pubescencia)
10 - 15r.+2-1r., DM=začiatok telesného a pohlavného dozrievania, HM=dovŕšenie pohlavnej zrelosti a začiatok duševného dozrievania
Vývinové úlohy:
- prijatie vlastného dospievania osobnosťou pubescenta,
- vyrovnanie sa s fyzickými zmenami, telesné zmeny sa odrážajú v psychike,
- úspešné nájdenie a zorientovanie sa v množstve rolí, ktoré jedinec má.
Podľa Eriksona (12 - 18r. = identita vs roztrieštenosť)
Podľa Mc.Clellanda - prechod dvoch období
a) 8 - 12r.=súperivé presadzovanie JA NAD NIEKÝM
b) 12 - 18r.= JA S NIEKÝM

ADOLESCENCIA
15 - 20r.+5r, DM=dovŕšenie pohlavnej zrelosti a začiatok psychického dozrievania, HM=dovŕšenie psychickej zrelosti, duševná dospelosť
Vývinové úlohy:
- dosiahnutie kognitívnej, emocionálnej a sociálnej zrelosti,
- príprava na povolanie,
- vytváranie intímnych citových vzťahov,
- formovanie osobnostia charakteru.
Podľa Eriksona (18 - 25r. = intimita vs izolácia)
Podľa Mc.Clellanda (12 - 18r.= JA S NIEKÝM)

PREDŠKOLSKÝ VEK, MLADŠÍ ŠKOLSKÝ VEK

2008-09-30T14:09:00.001-07:00

PREDŠKOLSKÝ VEK
3 - 6r.+-1r, DM=vznik JA, HM=dosiahnutie školskej zrelosti
Vývinové úlohy:
- vznik a formovanie morálky (rozlišovanie dobrého a zlého),
- prijatie sociálnych noriem, pravidiel a sociálnych rolí,
- dieťa sa má vyznať v okolitom fyzickom svete a morálnom prostredí,
- postupne má dospieť k školskej zrelosti,
- vytváranie detskej osobnosti,
- vznik sebauvedomenia.
Podľa Eriksona (3 - 6r. = iniciatíva vs pocity viny)
Podľa Mc.Clellanda (2 - 8r.=osamostatňovanie sa JA SÁM)

MLADŠÍ ŠKOLSKÝ VEK
6r. - 10r.+3-1r.=výrazné rodové rozdiely, DM=dovŕšenie školskej zrelosti, HM=začiatok telesného a pohlavného dozrievania (10.r.-končí sa obdobie detstva - vrchol detstva - kritériá: dieťa schopné určitej miery autoregulácie, sebestačnosti, je schopné niečo si predsavzať)
Vývinové úlohy:
- optimálne vyrovnanie sa so vstupom do školy,
- postupný prechod od vonkajšieho spôsobu riadenia (rodičia u predškoláka) k samostatnosti a schopnosti zvládnuť všetky úlohy (gramotnosť, sociálne zručnosti a návyky).
Podľa Eriksona (6 - 12r. = pracovitosť vs menejcennosť).
Podľa Mc.Clellanda (8 - 12r.=súperivé presadzovanie JA NAD NIEKÝM)

OBDOBIE BATOĽAŤA

2008-09-30T14:08:00.002-07:00

OBDOBIE BATOĽAŤA (útly vek, ranné detstvo)
1-3r.+-1r., DM=začiatok chôdze a reči, HM=vznik JA, sebauvedomenia
Vývinové úlohy:
- vytvoriť základy osamostatnenia sa (chôdza, reč, sebauvedomenie, osamostatňovanie v kognitívnej aj emocionálnej sfére),
- formovanie osobnosti.
Podľa Eriksona (1,5-3r. = autonómia vs pochybnosti)
Podľa Mc Clellanda (prechod dvoch období):
a) nar .-2r.=JA a NIE JA neoddelené,
b) 2 - 8r.=JA (dieťaťa sa oddeľuje od matkinho JA)
- vývin sebauvedomenia (ego)
- rozvíja svoje kompetencie v rámci kognitívnych procesov a motoriky
- rozvíja sa chôdza a reč
- osvojuje si hygienické návyky
- vývin identity (vlastné Ja)
- rozvíja sa svalstvo
- prebieha stále zrenie CNS, pohyby sú riadené skôr reflexne - predĺžená miecha
- okolo 3. roku riadenie - mozgová kôra
- dieťa dokáže plynule chodiť okolo 2 rokov
- chôdza po schodoch plynule - 3,5 roka
- samoobslužné aktivity (úchop, manipulácia s rukami)
- malá motorika (skladačky, stavebnice, kreslenie)
- obdobie čmárania - 2. rok
- ..... určuje či je dieťa pravák alebo ľavák

Detstvo - pokr.

2008-09-30T14:08:00.001-07:00

Myslenie
- senzomotorická inteligencia
Reč - receptívna reč (dokáže viac počúvať ako hovoriť)
- 10 - 12 mesiac - ovláda 10 - 12 slov
- kritické obdobie (senzitívne) pre vývin reči (matka sa musí s dieťaťom rozprávať).
- dieťa vníma - tón hlasu, zvuky, náladu
- matka a otec pôsobia ako zrkadlo, dieťa niečo povie, matka to zopakuje, resp dieťa opraví.
Sociálny vývin
- fyzický kontakt s matkou
- synchrónia pozornosti a afektu (forma vzťahu medzi matkou a dieťaťom - na čo je zamerané dieťa, na to je zameraná matka)
- 7 - 8 mesiac - rozlišovanie známych a neznámych ľudí
- špecifický vzťah pripútania k matke (končí v období 1,5 roku)
- separačná úzkosť - fáza zúfalstva
- fáza apatie
- fáza nadviazania nového vzťahu
Emocionalita
- príjemný a nepríjemný (1. rok života)
- v 1. roku dieťa rozvíja emocionálny život - je veľmi emocionálne labilné
- je riadené najmä prírodnými potrebami (hlad, chlad)
- rýchlo prechádza z jednej nálady do druhej
- v polroku dieťa býva skôr negatívne emocionálne ladené
- od polroka sa jeho naladenie zlepší

DETSTVO - pokr.

2008-09-30T14:07:00.000-07:00

Vývin mtoriky
Veľká motorika - pohyb končatín
- 4. mesiac - dokáže sa prevaliť
- 6. mesiac . dokáže sedieť
- 8. mesiac - dokáže chodiť (po štyroch)
- 8-9. mesiac - stojí s oporou na vlastných nohách
- 10-12. mesiac - pevný krok
Malá motorika - vývin rúk (úchopu)
- 1. rok - dlaňový úchop
- kliešťovvý úchop
- nožnicový úchop
- okolo 2. r. - pinzetový úchop

2 - 3 mesiac - siaha na predmet, priťahuje ho k ústam
4 - 6 mesiac - manipulácia s hračkou
8 - 9 mesiac - schopnosť držať lyžičku
Rozvoj mozgu - rozvoj nervovej sústavy (dokáže chodiť)
- 1. rok života - najintenzívnejší vývin mozgu
- výcvik, tréning
- dostatok nových podnetov = základ intelektu
Vývin zmyslov (percepcia)
- zrak (od pôrodu očný kontakt s matkou, zraková ostrosť do 20 - 25 cm - do 2 mesiacov)
- farby (zelená, červená, žltá, ostatné postupne do 1. roka)
- sluch (úľakový reflex - reakcia na silný hluk)
2 - 3 mesiac - hrkútanie - hrdelné zvuky, nácvik hovoridiel
4 - 5 mesiac - reaguje na zdroj zvuku
- chute (sladké chute - do 6. mesiaca, slaná, kyslá chuť - až od 1. roku)
zuby - 5 - 6. mesiac
Pamäť
- 3 - 4 dni (môže byť matka preč a dieťa ju rozpozná)
- 1. rok (pamätá si asi až 24 hodín)
- 3. rok (spomienky)
Pozornosť
- 6. mesiac - 2 - 3 min. (max. 7 min.)
- 1. rok 10 min. a viac