Komunikácia

2. komunikácia:
– komunikácia – proces, ktorým sa odovzdávajú a prijímajú určité informácie, výmena významov
– sociálna komunikácia – špecifický druh komunikácie medzi ľuďmi, v procese ktorého dochádza k
vzájomnému dorozumievaniu sa ľudí, výmene názorov, postojov,
oznamovaniu vlastného prežívania i vzťahu k účastníkom konmunikácie
– 4 spôsoby komunikácie: a. verbálna – komnunikácia na základe slov
b. neverbálna – komunikácia s využitím symbolov, mimiky, gest
c. komunikácia činmi
d. augumentatívna (podporná) – komunikácia prostredníctvom znakov
(napr. posunková reč)
– v komunikácii dochádza k výmene obsahov, obsahy komunikácie:
– emocionálne (verbálna komunikáica)
– kognitívne (verbálna komunikácia)
– konatívne (komunikácia činmi)

a. verbálna komunikácia
– základnou formou je rozhovor
– rozlišujeme:
direktívna (učiteľ – žiak), (rodič – dieťa), (zákazník – predavač)
nedirektívna – medzi osobami na rovnocennej úrovni

skupinová – medzi viacerými ľuďmi
dyadická (párová) – medzi dvoma ľuďmi
– komunikátor – osoba, ktorá informácie odovzdáva
– komuniké – obsah správy
– komunikačný kanál – cesta, spôsob odovzdávania informácií
– komunikant – osoba, ktorej je správa, informácia určená
– štruktúra rozhovoru medzi komunikátorom a komunikantom:
1 – časť vyslanej informácie
2 – zmysel informácie pre komunikátora
3 – všeobecný význam
4 – zmysel pre príjemcu (komunikanta)
5 – efekt u prijímateľa, výsledok komunikácie
1 – 3 – komunikant môže ovplyvniť
3 – 5 – dôležité z hľadiska príjemcu