Myslenie
Myslenie
Myslenie sa pokladá za najvyšší stupeň poznávacích procesov. Pri myslení prenikáme
k podstate skutočnosti a odkrývame jej vzájomné súvislosti. Myslieť znamená riešiť problém
na základe získaných poznatkov, z ktorých človek vyvodzuje isté závery.
Myslenie ako proces poznávania je predmetom výskumov v rozličných vedných odvetviach.
Filozofia skúma gnozeologické otázky vo vzťahu k mysleniu (možnosti poznávania sveta).
Sociológia skúma myslenie v súvislosti so sociálnou štruktúrou spoločnosti a historický vývoj myslenia.
Fyziológia venuje pozornosť mozgovým mechanizmom, pomocou ktorých sa uskutočňuje myšlienkový proces.
Kybernetika skúma myslenie ako informačný proces, hľadá spoločné a rozdielne vlastnosti
v práci počítača a človeka.
Psychológia skúma myslenie ako poznávací proces. Člení ho na jednotlivé druhy podľa charakteru používaných prostriedkov, popisuje myšlienkové operácie, formy myslenia, motívy myslenia a ďalšie individuálne zvláštnosti tohto psychického procesu.
Podľa B. Chalupu sa do výskumu myslenia zahŕňajú viaceré skupiny aktivít:
1. poznávanie a tvorenie pojmov a tried;
2. usudzovanie a inferencie;
3. chápanie a nachádzanie vzťahov, súvislostí a zákonitostí;
4. plánovanie, utváranie koncepcie;
5. expresia, vyjadrovanie vnútorných obsahov navonok.
Podľa J. Boroša sa na myslenie z psychologického hľadiska pozerá buď ako na nástroj efektívnej adaptácie na zmeny prostredia alebo ako na regulátor ľudského správania.
