Poslušnosť a konformita

Milgramova teória poslušnosti a činnej moci vysvetľuje, prečo ľudia, ktorí sú normálne nezávislí a rozhodní, boli ochotní poslúchnuť aj vtedy, keď to bolo proti ich presvedčeniu

Sú 2 mody sociálneho vedomia:
1. autonómny stav – ľudia sa správajú podľa vlastného svedomia, hodnôt a ideálov
2. zástupný stav – keď si však myslia, že konajú ako výkonní zástupcovia niekoho iného, sú ich kvality potlačené
Príčiny:
1. snaha predchádzať sociálnym konfliktom
2. snaha zabezpečiť, aby autorita vládcov nebola spochybnená
3. svedomie je v zástupnom stave potlačené, aby mohla fungovať vyššia úroveň kontroly
4. deti sú od útleho veku vychovávané rodičovskou a školskou autoritou k poslušnosti. Dieťa preto internalizuje potrebu poslušnosti a väčšinou dobrovoľne poslúchne. Napokon sa preň neuposlúchnutie stane obtiažnejším konaním ako poslúchnutie
5. len veľmi málo ľudí je vychovávaných tak, aby boli schopní postaviť sa za svoj vlastný názor i za cenu neposlušnosti voči autorite
6. ľudia prestanú cítiť zodpovednosť za svoje činy, miesto toho cítia len zodpovednosť voči autorite
To, či sa respondent postaví proti autorite ovplyvňuje aj to, či je sám alebo v skupine, kde má podporu ostatných členov.

Konformita
– prispôsobenie sa, konanie rovnakým spôsobom ako konajú ostatní
Sherifov výskum – ukázal, ako ľudia v dvojznačnej situácii preberajú úsudky druhých. Použil autokinetický efekt – vnemovú ilúziu, pri ktorej sa zdá, že stabilný svetelný bod v tme sa hýbe. autor požiadal respondentov, aby odhadli veľkosť tohto pohybu. Odpovede individuálne testovaných osôb sa veľmi líšili. Pri spoločnom testovaní sa však ich odpovede priblížili a vytvorila sa skupinová norma
– Aj v prípade, že existuje zjavne správna odpoveď, respondenti často odpovedajú vedome nesprávne, ak by sa správna odpoveď mala líšiť od názoru ostatných.
Príčina:
– snaha predísť konfliktu
– dôležitejšie je potešiť ostatných než uviesť správnu odpoveď, aj za cenu vlastnej úzkosti
Zistilo sa aj to, že prítomnosť jedinej osoby, ktorá nesúhlasí so zvyškom skupiny – a to aj vtedy, ak odpovedá zle, alebo je málo dôveryhodná – stačí k tomu, aby sa respondent skupine neprispôsobil.
Ľudia, ktorí odmietajú prispôsobiť sa, majú väčšinou vysokú sebaúctu