Teórie pamäti

Teórie pamäti:
1. fyziologické teórie pamäti – činnosť pamäti umožňuje plastickosť nervovej sústavy, ktorá umožňuje vytvárať v bunkách mozgovej kôry a na synapsiách po vzruchu isté stopy a dočasné nervové spoje medzi týmito stopami a potom ich istý čas uchovávať; dočasné nervové spoje medzi stopami tvoria fyziologický základ vytvárania a vybavovania asociácií; vytvárajú a vybavujú sa podľa určitých zákonitostí, ktoré vyjadrujú tzv. asociačné zákony
2. chemické teórie pamäti – vysvetľujú činnosť pamäti špecifickými chemickými zmenami, ktoré prebiehajú v mozgových bunkách pod vplyvom pôsobenia vonkajších podnetov; za nositeľa individuálnej pamäti pokladajú ribonukleovú kyselinu (RNK)

Fázy pamäti:
1. zapamätanie alebo vštepovanie do pamäti – jeho podstata spočíva vo vytvorení stôp a dočasných spojov v mozgovej kôre pôsobením vonkajších alebo vnútorných podnetov
2. pamätanie alebo podržanie (uchovanie) v pamäti – zahrňuje časovú etapu, ktorá uplynie od zapamätania po vybavenie; minulé zážitky alebo aspoň časť zapamätaného zotrváva v našej psychike bez toho, že by boli po celý čas trvania tejto etapy prítomné v našom vedomí; pre túto etapu je príznačný proces zabúdania; jeho podstata spočíva jednak v tom, že povaha zapamätaného sa v tejto etape mení a jednak v tom, že sa mení aj náš vnútorný vzťah k zapamätanému a vybavenému; zmena je najmä v kvalite a kvantite; o zabúdanie sa pričiňujú aj tzv. autogénne zmeny a jav zvaný tlmenie; jeho podstata spočíva v zatláčaní najmä nepríjemných zážitkov do podvedomia, respektíve v bránení vybaviť si niektoré zážitky vo vedomí; zabúdanie najprudšie prebieha hneď po zapamätaní; celkove sa ustaľuje asi na jednej šestine až pätine zapamätaného; zabúdanie má pre človeka kladný aj záporný význam
3. vybavovanie – predstavuje aktivizáciu minulej skúsenosti; je to uvedomienie si toho, že súčasné prežívanie alebo jeho časti nie sú vo vedomí nové, že sme ich už raz prežili; rozlišujeme tri stupne vybavovania:
a) znovupoznanie – vedomie minulého prežívania vzniká iba pri opätovnom pôsobení pôvodných podnetov; keby pôvodné podnety znovu nepôsobili, nemali by sme vedomie minulého zážitku
b) spomínanie – minulé zážitky sa nám vybavujú vo vedomí bez priameho pôsobenia podnetov, ktoré ich vyvolali, ale pomocou iných zážitkov alebo vplyvom nášho zámeru vybaviť si ich; spomienky sa od nasledujúceho stupňa vybavovania líšia tým, že nie sú presnou „kópiou“ zapamätaného zážitku
c) reprodukcia – zapamätané a vybavené sa zhoduje; môže sa uskutočniť buď na úrovni prvej signálnej sústavy alebo na úrovni druhej signálnej sústavy