Všeobecná charakteristika vnímania

Všeobecná charakteristika vnímania
Človek sa v prostredí neorientuje iba na základe jednotlivých izolovaných pocitov, respektíve odrážaných jednotlivých vlastností predmetov a javov. Súčinnosť analyzátorov pri odrážaní vonkajšieho sveta nazývame vnímaním a výsledok procesu vnímania – vnemom. Vnem je odrazom súhrnu vlastností tých predmetov a javov, ktoré momentálne pôsobia na naše analyzátory.
Hoci vnem je zväčša výsledkom súčinnosti viacerých analyzátorov, môže vzniknúť aj v oblasti jediného analyzátora, a to spojením viacerých pocitov, pripadne syntézou viacerých odrazených jednotlivých vlastností.
Vnemy – takisto ako pocity – vznikajú iba priamym pôsobením predmetov a javov na receptory, vznikajú súčasne s týmto pôsobením a sú názorným odrazom vonkajšieho sveta.
Dominujúce postavenie pri vnímaní má zrakové vnímanie.
Vnímanie sa uskutočňuje na základe analyticko-syntetickej činnosti analyzátorov.
Na naše receptory pôsobí zvyčajne veľké množstvo podnetov z okolitých predmetov a javov. Nemôžeme ich však vnímať všetky. Z celého komplexu na vnímanie vyberáme iba niektoré. Tento jav nazývame výberovosťou vnímania. Jeho význam je v tom, že umožňuje človeku plne sa sústrediť na vnímanie takto vyčleneného objektu, čím sa zvyšuje jeho presnosť.
Sústreďovanie sa na figúru pri vnímaní a odsúvaní jej okolia do pozadia sa nazýva centrácia vnímania.
Do procesu vnímania človeka sa zapája jeho minulá skúsenosť, čo nazývame apercepciou vnímania. Čím väčšie vedomosti a skúsenosti má človek o objektoch, ktoré vníma, tým presnejší a bohatší je obsah jeho vnemov.
Vplyv minulej skúsenosti pri vnímaní sa však prejavuje aj v tom, že človek ňou dotvára, dopĺňa vnem, teda vidí na ňom aj to, čo prípadne neobsahuje, ale čo mu sám pridáva z vlastného vnútra. Toto dotváranie vnemu sa nazýva pregnantnosťou vnímania.
Minulá skúsenosť koriguje nepresnosť vnemov.
Charakteristikou vnímania je aj konštantnosť vnímaných objektov. Označuje sa tým skutočnosť, že ten istý predmet vnímame a poznávame vždy ako ten istý, bez ohľadu na to, v akej polohe sa nachádza, z ktorej strany (zorného uhla) ho vnímame, z akej vzdialenosti, pri akom osvetlení atď.
Konštantnosti vnímania je blízka transpozícia. Je to jav, keď predmety vnímame ako tie isté, hoci sa exponujú v inej podobe, avšak zachovávajú svoju štruktúru, teda vzťahy medzi jednotlivými časťami ostanú nezmenené.
Základným znakom vnímania je aktivita vnímajúceho subjektu.
Plánovité a cieľavedomé vnímanie sa nazýva pozorovaním. Uplatňuje sa tam, kde treba získať hlbšie a všestrannejšie poznatky o vnímaných objektoch. Účinnosť pozorovania zvyšuje predovšetkým presné vymedzenie jeho predmetu a úlohy pozorovania.
Dôležitá je sústavnosť pozorovania, hľadisko a zámer pozorovateľa.